"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

anime: DETROIT METAL CITY (Even Tokyo Tower enjoyed it!)

15. září 2010 v 14:12 | Yamitsu |  Recenzie
Och. môj. bože. Ja som snáď od smiechu asi aj zomrela.

Detroit Metal City, v skratke DMC, je abnormálne 12-epizódové anime, OVA, ktorej každá epizóda trvá nejakých 13 minút vrátane openingu a endingu, takže naozaj rýchla záležitosť. Ako pri väčšine anime, je robená na motívy rovnomennej mangy, ktorú si budem musieť nájsť-- dvanásť epizód je neuveriteľne málo a ak sa vám to páčilo, tak jednoducho chcete viac.

DMC je relatívne známa indie undergroundová death metalová skupina (hoci o tom, či to je
DMC
skutočne death metal by sa dalo polemizovať - death metal znie trošičku inak) na čele s Krauserom II,  corpsepaintovým spevákom, ktorý sa menoval za vládcu pekla a ešte hocičo iné.  Ich texty sú, povedzme, nadmieru explicitné a hocičo, len nie hlboké XD (napíšem vám improvizovanú ukážku: "znásilňujem každú k**vu, prasatá, včera som zabil svoju matku a zajtra dorežem svojho otca" - no a máte predstavu).
Faktom však je, že Negishi, ako znie Krauserove skutočné meno, nemôže byť v mimo pódia väčším benjamínkom.
Krauser si vybudoval povesť hotového démona - mal zabiť rodičov keď bol ešte malý  a potom ich mal znásilniť a znásilňuje všetko čo dýcha a vlastne i nedýcha. O tomto sú jeho texty, ale Negishiho rodičia stále žijú, on ich miluje nadovšetko a nikoho neznásilnil, on je totiž ešte panic! Negishi sa totiž za istých okolností vždy mení na toho krvilačného Krausera a z obyčajného mäkkého chlapca sa stáva hotové monštrum.
Ako som už spomínala, Negishi hraje v death metalovej skupine, ale pravdou je, že jeho hudobný vkus sa viac líšiť nemôže - on totiž ľúbi tie sladké popové pesničky o láske.
Dokonca je zamilovaný do dievčaťa, Aikawa, ktoré Krausera priam nenávidí. Negishi sa svoje tajomstvo pred ňou, ako i pred všetkými, snaží utajiť, ale jeho krauserovská nátura niekedy jednoducho víťazí a potom pozor pozor všetkým na obzore.

Negishi je také jednoduché chlapčiatko, nepije ani alkohol, na stenách v izbe má vylepené plagáty obľúbených popových interpretov a hercov-- ale zvyšní členovia skupiny a najmä ich manažérka sú úplným opakom a snažia sa z neho vychovať pravého death metalového speváka.

Jednoducho paródia death metalového života.

V podstate väčšina anime sa točí okolo hudby, takže by bodlo napísať pár slov - tvrdý metal, sladký pop, ba dokonca freestyle rap. Texty pesničiek boli skôr smiešne než dobré, ale hej, koho to zaujíma? Chytľavé melódie, speváci a okolnosti to vynahradia.

Grafika a animácia mohli byť oveľa lepšie, nečakajte žiadne vyslovene pekné postavy. Ale DMC nie je o tom, ak si na to zvyknete, tak to úplne prestanete vnímať.

Ako už väčšine mohlo dôjsť, DMC nie je pre každého. Ak vás uráža násilnícky humor, sexuálne narážky, nadávky alebo ste celkovo slabšej nátury, ruky preč.

Existuje aj live action movie, ten som ešte nevidela, ale rozhodne plánujem - Negishiho totiž hrá Matsuyama Kenichi, haha!!
 

Ako sa inteligentne robí narodeninová torta (trochu nevhodné pre deti pod 18 XD)

3. září 2010 v 2:06 | Yamitsu |  Yamitsu
V prvom rade by som chcela reagovať na článok nižšie, v ktorom som sa sťažovala na to, že sa mi celý týždeň kazili veci, ktoré sú pre mňa tak dôležité ako dýchanie - výpadok elektriky, nešiel satelit, internet (no uznajte...), voda a ja som sa pýtala sama seba, čo sa pokazí dnes - nuž, bol to počítač (to najhoršie zo všetkého). Ja si kľudne pozerám Dannyho dvanástku, ktorá práve išla v televízii, na chvíľu odskočím do kuchyne a keď sa vrátim, tak môj počítač už robil akési podivné veci, reštartujem ho a on to začal robiť zase; nechám ho teda tak a už viac som sa úplného načítania systému nedožila... Bože, priam sa hanbím za to, že som počas toho týždňa bez počítača fičala na hudobných kanáloch, resp. prepínaním medzi nimi, a Disney Channeli. Disney Channeli. Obľúbila som si Kúzelníkov z Waverly a Sladký život Zacha  (alebo Zacka?) Codyho s Ashley Tisdale a Sonny With A Chance a dokonca som zo zúfalstva párkrát videla aj Jonasovcov (verili by ste, že majú epizódy, kde neutekajú pred fanynkami? bola som šokovaná, keď som to zistila) a Hannu Montanu o_O Ono ten hlúpy seriál nie je až tak neuveriteľne hlúpy, nebyť tej Miley Cyrus x_X
ENTER
Neskôr ma zachránil Brandon. Totižto môj nový (a prvý) notebook, ktorý sa volá Brandon! To meno sa mi ku nemu hodí ^_^. Vyberala som si ho sama a dôraz kládla na grafickú kartu (The Sims 3 musí ísť bez menšieho sekania) a veľkosť na disku a prišla som si na svoje - The Sims 3 hrám od rána do večera a tých 600 GB na disku ma robí najšťastnejšou osobou na svete. Len, chudák, trpí, lebo jeho majiteľka dostáva záchvat afektu keď štýl a farba pozadia nepasuje ku farbe a štýlu ikon, (ktorých musí byť presne tri - lebo dva je málo a štyri veľa) čo malo za následok hromadné sťahovanie tisícky setov ikon; a podobné iné perfekcionalistické detaily, ktorými by som sa nemala zaoberať.
ENTER
A potom musím spomenúť Alexa - môj iPod Touch 3G 65 GB. Taká úžasná malá vecička na všetko možné, ak máte wi-fi, teda. Veľa som do neho zatiaľ nepostrkala, keďže všetku hudbu mám v počítači, ktorý je odstavený a ja, pravdaže, ako inak, jediné, čo mám zálohované, boli veci, ktoré som mala v mobile, nejakých 2 GB absolútnych srdcoviek a čo som si stihla zohnať odvtedy, čo mám notebook - minimum. Rozhodne bohaté narodeniny som mala XD.
Brandon & Alex
ENTER
A dostávam sa k časti, ku ktorej sa viaže i titulok článku -- kamoška si konečne spomenula, že pred polrokom mala narodeniny a my by sme jej radi KONEČNE dali darček, keďže na tú moju časť spoločného darčeku na poličke už nejaký čas padal prach a onedlho odchádza, tak by sa zišlo... A keďže to bola jej osemnástka, chcelo to niečo fakt úchylné. Čo nám teda vyšlo, preto sem fotku radšej ani nedávam XD Upiekli sme tortu - tortu chlapa. Vlastne, nahého chlapa, so všetkým, čo ku nemu patrí, ak viete, čo tým myslím ^____^. Jedna kamarátka našla na internete nejaký recept na niečo jedlé, urobili sme inváziu do obchodu a kúpili všetko potrebné (len na vajcia sa akosi zabudlo, uhm, ešte že sme mali doma) a keďže som mala voľný byt, pobrali sa ku mne a pustili sa do toho - teda skôr tie dve kamarátky, ja piecť vôbec neviem, čiže som pomáhala iba s detailami. Gól prišiel, keď sme cesto dali na tepšu (uhm, volá sa to oficiálne vôbec tak? iný názov nepoznám, čiže to budem volať takto) a chceli strčiť do našej rúry... nepasovala. Nedali sa zavrieť dvierka a nás akosi nenapadlo to najprv vyskúšať (tepša ani nebola naša). Po záchvate smiechu (to by ste tam museli byť...), po ktorom nám z očí tiekli slzy, jedna z nás dostala nápad, že to asi budeme musieť odniesť ku kamarátke, ktorej mama sa potom smiala spolu s nami - niesli sme to totiž cez celé sídlisko dúfajúc, že nestretneme nikoho známeho (nestretli, no i tak to bol dobrý trapas). Ďalšia vtipná časť prišla, keď sme do toho obdĺžnika vyrezávali aspoň aké-také ľudské črty - hlavne že mal hlavu, dve ruky, trup a dve nohy; a potom sme ho začali "dekorovať" - dali mu lentilkové oči, cukríkové ústa (také tie gumené zuby), nos vyrezala jedna z tých istých cukríkov, za čo by podľa mňa mala ísť za chirurgičku cukríkov, bradavky tvorili akési ružové chrumky a, uhm, chlapove vajcia zelené hrozno (jednoducho... ozeleneli!) a samotný penis, vrchol všetkého - na obale bolo že "kokosový kmeň", z čoho sme si potom robili srandu, kmeň to bol veru poriadny, haha. Ani za svet nechcel stáť, tak sme ho potom museli sadisticky napichnúť a zasadiť.
ENTER
Tú tortu sme potom ochutnali a, verte či nie, dala sa jesť a bola dokonca chutná :D. Už len ostávalo prikryť to a ísť s tým (autobusom x_X) do neďalekej dediny, kde šťastná oslávenkyňa býva. Už cestou k jej domu na nás akýsi chlapíci pokrikovali, nech dáme trochu z toho koláča aj im (keďže bol prikrytý, tak nevideli prakticky nič), ale podľa mňa by ich okamžite chuť prešla keby to videli XDD.
ENTER
Obrázok sem nedávam. Pre istotu XD.

Ja asi žijem v jaskyni, ktorá sa ako moderný byt len tvári a navyše to robí dosť úboho

20. srpna 2010 v 15:45 | Yamitsu |  Yamitsu
Musím sa posťažovať. V pondelok nás prepadla obrovská búrka - a tým myslím fakt obrovská. Blesky, hromy, hromy, blesky, dážď a veľmi silný vietor. V paneláku (nerada používam to slovo, vždy mi príde na rozum oný jojkársky hlúpy seriál) oproti nám sa dokonca úplne navrchu uvoľnil dajaký veľký plech, či čo, a ako fúkal vietor, tak ho nebezpečne kývalo hore dole - uhm, povedzme, že v tom momente som nechcela bývať na ôsmom a siedmom poschodí toho paneláku ^_^. Po daždi prišli hasiči, urobili poriadnu akciu a o hodinu i niečo bol plech preč a tak už viac nehrozilo, že prídete o život (keby ste boli takí hlúpi a robili pod ním piknik). So sestrou sme na to mali skvelý výhľad a že sme si ho nenechali ujsť - trčali sme na obloku z čistej nudy, teda, elektriku vybila búrka a ešte vždy nenaskočila - u niekoho. Dosť depresívny pohľad, vám poviem, v štyroch panelákoch okolo vás ľudia mohli fičať na internete a vy nie! (Viac mi teda vadilo, že som nemala baterku na mobile, nemohla som počúvať hudbu a sestra sa rozhodla, že to využije - môžem povedať niekoľko interpretov z jej prehrávača? Rihanna, Bieber, Akon, Rytmus! o_______O) Takže elektrika nefungovala nejaké tri hodiny, v jednom momente dokonca krachla v celom celučičkom meste. Už keď sme sa chystali spať (o... pol desiatej!! veď to je pre mňa popoludnie!), tak hurá, konečne naskočila a ja som napokon šla spať správne v noci (nie ráno! v noci!). Ale tri hodiny bez elektriky, HOROR!!
ENTER
Ďalšie dva dni nefungoval satelit - ja som s tým nevedela spraviť nič, nepoznám nikoho, kto by s tým vedel niečo spraviť a mama je drvivú väčšinu času preč, robí na dome, do ktorého by sme sa mali o niekoľko mesiacov presťahovať. Čiže o tie dva dni prišla, satelit sa opravil... a chcela, aby som vytlačila stránku, z ktorej sa má objednávať môj darček na osemnáste narodeniny XD (taký... úžasný notebook! :)) Tlačiareň som ani nezapla -- neviem aké problémy zase má, s ňou vždy niečo je.
ENTER
Na ďalší deň, keď som sa zobudila, mi sestra vraví, že nejde internet. To hovorí mne, internetovému závislákovi? Ešteže ma chytil druhý dych čo sa týka hrania Vampire: The Masquerade - Bloodlines, inak by som asi zošalela. A akoby toho nebolo málo (!!), dnes som sa zobudila s tým, že nejde voda.
ENTER
(Internet už očividne funguje a voda už tiež ide relatívne dobre.)
ENTER
Ale už sa bojím, čo nepôjde zajtra.

Další články