"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Sladké pohladenie

24. září 2008 v 22:53 | Yamitsu |  Iné
Ehm,čo na to povedať? Je to krátke,ale je to dlhšie ako som pôvodne plánovala. A ešte jedna poznámka - je to kvalitne psycho o_O

"Dobrú noc,Marionette." potichu povedal muž skláňajúci sa nad dievčaťom a hladkajúci malé dievčatko po čele. "Prečítaš mi rozprávku,oci?" spýtala sa Marionette a zazívalo sa jej.
"Nie. Musím odísť do práce. Prepáč." ospravedlňoval sa Marionettin otec.
"Tak sa maj." "Dobrú noc."


Muž vyšiel z dcérinej izby,zatvoril dvere a Marionette sa úplne pohltila do tmy. Mäkký paplón si vytiahla až ku brade a v hlave si premietala celý svoj deň. Robila to stále,hoci živoť desaťročného dieťaťa nebol príliš rozmanitý,ju to bavilo.
Dole začula hlasný buchot. Po chrbáte jej prešiel mráz,studený mráz,akoby jej niekto za golier nočnej košele vylial vedro studenej vody. Pomyslela si však,že sa jej to len zdalo,opäť zatvorila oči a silou mocou sa pokúsila zaspať. Niekto otvoril dvere.
"Marionette,neboj sa. Nič sa nestalo. Všetko je v poriadku." ozval sa hlas jej matky a hneď na to zacítila jej ruku na svojom líci,rovnako jej horúci bozk na čele. Svetielko prenikajúce cez kúsok otvorených dverých opäť zaniklo,jej matka vyšla z miestnosti a ona opäť nič nevidela.
Z prízemia sa ozval krik. Hlasný ženský krik preťal všadevládnúce ticho a Marionette opäť otvorila oči.
Posadila sa. Zložila nohy na mäkký koberec,potichu otvorila dvere a schodmi zišla dole na prízemie. Všade bola tma a všetko budilo dojem,že každý spí. Vo dverách bol kľúčik,to znamenalo,že jej otec odišiel do práce. Jej matka ho stále odprevádzala a zamkýnala za ním. Vracal sa až poobede.
Marionette nehlučne prešla do kuchyne a siahla na zapínač. Pre jej oči zvyknuté na tmu zalialo miestnosť priam oslepujúce svetlo. Pred oči si dala ruku aby tak ho aspoň utlmila. Po chvíľočke roztiahla prsty a pomedzi ne registrovala scenériu pred ňou.
Na stole v pohári bolo niečo červené. Akási červená tekutina. Marionette,stále držiac si ruku na očiach podišla ku stolu a druhou rukou schytila pohár. Vypila ho. Myslela si,že jej matka zabudla jahodový džús,ktorý mala na večeru,na stole,preto ho chcela vypiť. Z tejto domnienky ju však okamžite vytrhla divná chuť nápoja. Ruku si odtiahla od tváre a rozhliadla sa. Na zemi ležala kaluž rovnakej tekutiny. I pofrkané biele steny krásne kontrastovali.
Marionette sa zúžili zreničky. Prepadol ju strach a beznádej. Čo to má znamenať? Sníva sa jej to? Nočné mory,nikdy ich nemávala.
Vybehla hore,naspäť do svojej izby. Skryla sa pod paplón,silno ho stískala a triasla sa. Teplé slzy jej stekali po tvári,až úplne premočili plachtu. Bola to krv,krv jej vlastnej matky,ktorú vypila? To bola tá červená tekutina? Bola iba dieťaťom,nevedela čo sa deje...


Marionette prudko vstala. Do jej izby prenikali lúče ranného slnečného svetla. Dýchala veľmi rýchlo a v hlave si premietla svoj sen. Alebo skôr nočnú moru. Opäť sa rozplakala. Vybehla von z izby,celá naradostená s myšlienkou vystískať svoju matku a povedať jej ako ju ľúbi. Keď však vbehla do kuchyne,naskytla sa jej rovnaká scenéria ako v sne. Ba však horšia. Krv bola porozmazávaná po celej veľkosti dlážky,pričom sa jasne dal rozoznať tvar ľudských prstov.
Marionette stekali slzy po tvári priam prúdami. Zviezla sa v šoku na zem a kolenačky,tak rýchlo ako len vedela prešla ku chladničke,silno sa o ňu oprela. Objala si kolená a hojdala sa hore dole. Jedným,obzvlášť silným buchnutím hlavy do vrchnej časti chladničky sa pootvorili dvierka. Marionette,neprestávajúcim búchaním o dvere chladničky,o chvíľu opäť raz prisilno buchla. Dvierka sa s podivným vŕzganím otvorili a ona už len cítila ako niečo spadlo,niečo ťažké. Najprv na ňu, prehupslo sa to cez ňu,až to dopadlo na dlážku pred ňou.
Marionette otvorila uslzené oči a snažila sa zaostriť. Vykríkla. Vykríkla tak hlasno,akoby to ani nebol hlas človeka.
Hľadela z očí do mŕtvych očí. Mŕtvych očí svojej matky,ktorej mráz zlepil mihalnice a zaschnuté slzy. Celé jej telo pokrýval biely chlad. Biely chlad ako smrť.
Marionette opäť vykríkla. Kričala ešte dlho,no jej matka sa nebudila. Cez slzy takmer nevidela,napriek tomu sa však pohla z miesta a prevrátila svoju matku na brucho,naivne dúfajúc že zázrakom ožije,objíme ju a opäť jej povie,že sa nič nestalo a všetko je v poriadku. Ako tej noci. A opäť ju pobozká na čelo a bude cítiť teplo jej hladenia.
Keď ju však prevrátila,zjavil sa ďalší šok. Žiletkou vyryté slová na chrbte sa jej vrývaly do mysle neuveriteľne ľahko a bolestivo.
"Aj netvorove pohladenie môže byť sladké."
 


Komentáře

1 kuroyume [ aka kitsui kitsune ] | Web | 25. září 2008 v 8:35 | Reagovat

Tou zaverecnou vetou mi to pripoma ty "The Urban Legend" - mestkse historky,jak se vypravi skoro po celem svete ... ^^

Ty jo,lidi,co mi to delate,desit me uz od rana... O_O

2 tina-chan | E-mail | Web | 25. září 2008 v 15:57 | Reagovat

wow :D krasne napisane!!!

inak... v skole na nete mame len explorera a tam tvoj desing vyzera uplne skvele! v mozile je kusok tvare odseknuty... skodaaa... preco to nemoze byt vsade pekne?! juj...

3 Yamitsu | 25. září 2008 v 16:25 | Reagovat

kitsui,neviem,to nepoznám xD Ale ak sa mi ku tomu podarí dostať,tak sa na to pozriem xD Desiť,áno,to ja rada xDD Mám hororové myšlienky,ja v najbližšom čase určite vymyslím niečo s hororovým nádychom! xD

tina-chan,ďakujeem xD

A ku tomu designu,to určite závisí na rozlíšení o_O Napríklad ja mám mozillu i explorer a veľkosť obrazovky ... OK,netuším,no obe majú dajaké číslo nad tisíc xD A v oboch mi ich ukazuje rovnako,ale keď som videla svoj design v škole,kde je iné rozlíšenie,tak som sa zhrozila,polka Lightovej tváre nikde,to vyzeralo katastrofálne o_O

4 Polly | Web | 26. září 2008 v 20:58 | Reagovat

skvelo napisane...zaujimave....

:/ stale sa mi vynara spomienka na jednu tetu z telky..asi pedagogicku, socialnu pracovnicku.... co ja viem? uz davno som to videla..

vravela..."bolo tu dieta... 3 dni bolo zatvorene v byte s mrtvou matkou...bolo v stave nepricetnosti"...

prepac...naozaj sa ospravedlnujem za strasne morbidnu poznamku...ale nieco take to vo mne evokuje...nuti ma to rozmyslat, co bolo dalej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama