"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Chuť krvi (03)

14. října 2008 v 17:39 | Yamitsu

Hádam mi tina-chan odpustí,že stále sa tam nezjavila dajaká ženská postava,no dajako sa mi tam nehodila ^^. Ale už v ďalšej časti by sa teoreticky zjaviť mohla,teda mám napísané i niečo ďalej,a tam už dievča spomenuté je,i keď nie hl.postava, no neviem či si to neprečítam takto po dlhšom čase a neoznačím celú tú časť a stlačím "delete" ^^. Rozhodla som sa úúplne premyslieť príbeh,takže, AYAmee ,úplne zabudni na to čo si predtým čítala a priprav sa na niečo úplne iné ^^ Hoci niečo plánujem nechať,spomeniem len Kiyove bisexuálne sklony (muhehe) ,ktoré sa ešte neprejavili,no ono to príde i ku tomu, Aya vie
xDD




"Ja sa ťa nebojím." pokračoval Abner, "si obyčajná beštia,zviera v ľudskej podobe. Ale ver,že v pekle už máš rezervované miesto."
"Ty nie?"
"Nie."
"Ani tam nechcú podradných starcov?" Kiyo sa chladne zasmial, "smutný život."
Abner v duchu Kiya preklínal všetkými možnými spôsobmi aké ho len napadli. Neznášal ho od prvej chvíle čo ho stretol.
Tej letnej noci prčalo ako z prasknutého mecha a sivé kvapky dažďa hlasno bubnovali po všetkom na čo dopadli. Na zemistých cestách sa robili mláky,voda miešaná s prachom a pieskom stekala i do najmenších jamôk a dier.
On blúdil po meste a bol taký unavený,až prestal vnímať kam ho nohy vedú a išiel bez rozmýšľania stále rovno,až sa ocitol na úplnom okraji mesta. Ďalej nemohol,preto z posledných síl zabočil do najbližšej ulice Re Arieh dúfajúc že nájde aspoň malý kúsok miesta pod strechou,kam na neho dážď nedosiahne,hoci už bol premočený i do tej poslednej nitky a vôbec by mu to nebolo platné.
Zablúdil do pár metrovej uličky medzi dvoma domami,ktorá bola krytá strechami oboch domov a teda bola takmer úplne suchá. Tam klesol na zem kašlajúc na všetko okolo neho.
Za ten čas sa Kiyo bezcieľne prechádzal v daždi,s pocitom uspokojeným čerstvou krvou. Odkedy si pamätal,miloval dážď a čím bol silnejší a šialenejší,tým lepšie. Dodával mu pocit slobody,ktorú mu i závidel. Zatiaľ čo on sa musel riadiť samými pravidlami a zákazmi,dážď padal kdekoľvek sa mu zachcelo,kedy sa mu zachcelo a ako.


Bola mu trochu zima,oblečený bol len naľahko. Voľná tenká biela košeľa presvitala a úzke čierne nohavice ledabolo zastrčené do topánok sa lepili na jeho nohy,až mal pocit že sa mu pokúšajú zabraňovať v ďalších krokoch. Biele vlasy,také mokré že by sa z nich dali vyžmýkať snáď litre vody lemovali jeho tvár a lepili sa na jeho líca a postupne zužujúcu sa bradu a spadali mu do očí,až na rovný nos.


Do nosa mu vbila vôňa čerstvej,no starej krvi. Po jej intenzite postupoval ďalej,prešiel pár metrov a malých ulíc a uličiek,na ktorých nestretol ani nohy. Napokon,niet čudu,pri takomto daždi. Na oblohe svietil mesiac,a ten osvetľoval a viedol jeho kroky.


Intenzita vône krvi bola prisilná. Vedel,že niekto je na okolí. Z krvi cítil slabosť,beznádej a zúfalstvo človeka. Výborne,tak to bude ľahšie.


Nepozorne stúpil do mláky,potichu zanadával,hoci jeho topánky už i tak tvorili jednu veľkú špongiu. Prekročil chodník,a v rohu pri starom dome si všimol starého chlapa,bezvedomo ležiaceho na odpadkoch.


Kiyo podišiel bližšie ku nemu. Slabo do neho strkol a muž sa zamrvil a otvoril oči.


"Čo je? Nechajte ma,starý Abner nič neurobil." povedal polohlasne.


"Jasné,hneď ako dostanem čo chcem," potichu povedal Kiyo tak,že to chlap nepočul.


Abner pomaly otvoril oči,hoci nezaostril,Kiyove červené oči prehliadnuť nemohol. Sprvu si myslel že z toho vyčerpania má dajaké halucinácie,vidí i to čo nie je a namýšľa si,keď sa však tie červené oči plné krvilačnosti priblížili ku nemu,spoznal chlapca Ameovcov,došlo mu že ten by sa v jeho halucinaciách pochádzajúcich z podvedomia sotva zjavoval.


Abner sa trochu od Kiya odtiahol,vedel však,že to nemá zmysel. Vždy tušil že na tom chlapcovi a vlastne celej tej rodine diabla niečo je a teraz to mal poistené. Strach však necítil, vo svojom živote zažil oveľa nebezpečnejšie situácie ako je táto.


"Upír." potichu povedal Abner.


"Áno,je to tak." Kiyo sa uškrnul.


"Vedel som že na tej vašej rodine niečo je,vy deti diabla. Prečo tak riskuješ, nebojíš sa že to poviem celému mestu?"


"Nie,vôbec."


"Kde berieš toľkú istotu?"


"U tvojej dcéry. Jedno ráno by sa nemusela vrátiť domov."


Kiyo miloval výzvy,nebezpečenstvá a riskovanie. Vedeel,že raz mu to nemusí výjsť a z neho môže ostať nič iné ako sypký prach,ale práve to bolo to,čo ho tak vyzývalo.


"Neskrivíš jej ani vlások na hlave,lebo..." Abner sa zamyslel. Na Kiyovej tvári sa zjavila arogantnosť miešaná s záujmom. Bol zvedavý,čo by mu tento úbohý chlap mohol urobiť.


"Postarám sa o tvoj koniec." víťazoslávne ukončil Abner,no Kiyo sa zasmial.


"Ako?"


"Kolom?"


"Tým nedosiahneš nič."


"Neverím ti."


"Tak to skús."


"Niečo na teba musí platiť."


"Niečo áno,ale nie som taký hlúpy aby som ti o tom rozprával."


Abner mlčal. Zdalo sa,že odstrániť Kiya z jeho cesty nebude také ľahké,ako si myslel.


O niekoľko minút sa ozval slabý kop do váľajúcej sa fľašky na zemi,Abnerove slabé vydýchnutie,načervenosfarbená mláka, a zjavil sa Kiyo vychádzajúci z malej uličky utierajúc si krv okolo jeho pier do bielych rukávov.





Kiyo dvihol hlavu na oblohu. Vedel,že do východu nepotrvá dlho a preto mu zišlo na um že by sa mal vrátiť. Bude sa musieť ponáhľať aby to stihol do svojej tmavej izby a aby jeho pokožku nezaliali prvé ranné slnečné lúče. Hoci používal elixír,ktorý zmierňoval škodlivosť slnečných lúčov,nepil ho stále. Chutil príliš kyslo a jemu sa zišiel minimálne. Preto ho minulé ráno nechal len tak pohodený v šuflíku v nočnom stolíku. Ešte chvíľu sa arogantne rozprával s Abnerom,napokon ho obišiel a rozhodol sa nechať ho a vyraziť na dlhú cestu domov.
 


Komentáře

1 tina-chan | E-mail | Web | 14. října 2008 v 22:38 | Reagovat

Kiyaaaaa! *napodobenina vykriku* aj ja milujem dast! Teda nie ked sa blizka... :D to som radsej zalezena v postielke... :D ale ked tak mrte prsi a ja sa mozem prechadzat po dazdi... najlepsie u nas na zahrade naboso... :D (asi ako som naposledy nachladla...) juj... ale Kiyo-kun (neva ta pripona, ze? no neviem ako bych to sklonovala a ked to ma priponu tak je to automaticky pre man nesklonne :D).. .hm, Kiyo-kun je super! Ten opis jeho vlasov! Normalne ma vyliecil zo stresov na matiku... wow... :D

hehe nevadi Myz-chan! Pokial budes pisat takto skvele, alebo aj este lespie, tak tam do poslednej kapitoly nemusi byt ani jedno stvorenie v ktorom prevlada Estrogen! :D

2 Yamitsu | 14. října 2008 v 23:09 | Reagovat

Ja milujem aj keď sa blýska xDD (bohvie či sa to píše s y xDDD)

Nevadí,Kiyo-kun je v pohode,ja ho súkromne volám Kiya-san xDDD A začnem asi Kiyo-sama,hehe xDDD

A ja som dajak špeciálne opísala jeho vlasy,ani neviem xDD Asi i na "školskom výlete" niečo napíšem,lebo nudiť sa tam budem určite,tak to zabijem normálnou činnosťou o_O

Hehe,ale plánuje tam byť hl.postava dievča,bude sa volať Emarlett,milujem to meno,napokon,vymyslela som si ho sama a dlho som ho používala ako môj nick,no,už nie,ale volá sa tak jedno z alter eg xDDD

3 AYAmee | E-mail | Web | 15. října 2008 v 19:12 | Reagovat

Samozrejme, že je to s ypsilonom, blýskať sa, nie :)? A aj ja milujem dážď, búrka je tiež geniálna, myslím takú s bleskami. Letné búrky sú úžasné, keď vzduch otažie a spustí sa lejak, niekedy i blesky, keď je vzduch presýtený statickou energiou a potom keď po takej krátkej, ale riadnej búrke ešte vyjde slnko, ach! Ok, gomen, mierne som sa zasnívala, hehe...

Ale čo som to vlastne chcela... No ja ani neviem, ja som z toho Kiya vždy tak mimo...

Inak, táto časť sa mi eeextrémne páčila, bola sexi:

"Bola mu trochu zima,oblečený bol len naľahko. Voľná tenká biela košeľa presvitala a úzke čierne nohavice ledabolo zastrčené do topánok sa lepili na jeho nohy,až mal pocit že sa mu pokúšajú zabraňovať v ďalších krokoch. Biele vlasy,také mokré že by sa z nich dali vyžmýkať snáď litre vody lemovali jeho tvár a lepili sa na jeho líca a postupne zužujúcu sa bradu a spadali mu do očí,až na rovný nos."

:)

4 Yamitsu | 17. října 2008 v 16:31 | Reagovat

Aya,slovenčina je poslednú dobu mojou "silnou" stránkou xDDD Áno,presne,presne,úžasne si to opísala, teda ten dážď ^^

Óó áno,to bol zámer spraviť z neho takého sexy chladného upíra, ktorý dokáže s ľuďmi urobiť hocičo sa mu zachce a zároveň je desne chladný a odmeraný xDDD I tak mi hrozne pripomína Zera,svojou nedostupnosťou a fyzickým vzhľadom /nevravím,že ma Zero neinšpiroval xD/,no,jediný rozdiel je vo vzťahu ku krvi a upírom,Kiyo je hrdý a Zero by sa najradšej odstrelil Bloody Rose xDDD /tak sa volala tá zbraň proti upírom,nie? xDD/

5 AYAmee | E-mail | Web | 21. října 2008 v 19:31 | Reagovat

Zerooooooooooooooooooooooooo, ach! Nespomínaj mi ho takto hockedy, záchvaty obsesie nečakané spôsobuješ!

Btw, stiahla som si videoklipy k VKG OST i EST pesničke a vopchala som ich do svojho iPodu, že ukážem spolužiačke a tak som dnes aj urobila, cez veľkú prestávku, ale sme sa nestihli rozplývať, aké sú tie dvojičky rozkošné, kawaio-idné a chutnééé! Na zjedenie! Aj so mnou súhlasila, že sú rozkošnííí! Len toľko som chcela, že ich milujeeem!

Inak, vedela si, že hrali v istej dorame? Hovorím stále o dvojičkách, On/Off, už som niekde vyhrabala mená, ktoré si nepamätám, volajme ich prosto dvojičky :) Čiže dvojičky hrali v dorame, dáka ninja vec, ale čo tam po tom, chcem ich vidieť :)

6 Yamitsu | 21. října 2008 v 22:20 | Reagovat

ON / OFF v dorame? AYAMEEEEEEEEEE!!!! A že ja ti spôsobujem nečakané záchvaty obsesie! A oni sa volajú Naoya a Kazuya,a dokonca ich viem aj rozlíšiť,muhehe! Nie je to ťažké,pokiaľ raz vieš ktorý je ktorý...vlastne pokiaľ si to dobre pamätám a nevymenila som im mená,ale ... skúsime sa orientovať podľa Rondo klipu,to zlaté stvorenie ktorému vidno ušká by mal byť Kazuya a ten druhý Naoya ... Kazuya vyzerá trochu chlapčenskejšie než Naoya ... A oni sú fakt hrozne zlatí,ja to vravím od začiatku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama