"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Chuť krvi (04)

18. října 2008 v 11:28 | Yamitsu

"Kiyo,na čo to pozeráš?" spýtal sa na druhý deň Azaki,Kiyov kamarát,keď Kiyo uprene hľadel na ľudské dievča sediace pred ním v jeho novej škole,ktoré striedal viac ako často.Predtým už do niekoľkých škôl chodil,z každej však napokon musel odísť. Ako dôvod riaditelia ovládali Kiyovu divnosť,hrôzostrašnosť a "nepochopiteľnú" záľubu v krvi. Keď mal na výtvarnej výchove nakresliť to,čo sa mu najviac páči,Kiyo na prázdny biely papier nakreslil machuľu červenej farby a keď sa ho učiteľka spýtala čo to je,povedal že dievča v obrovskej kaluži svojej krvi. Dnes je aj Kiyovi jasné,že to bolo úplne hlúpe.
"Ty si jedna neustále smädná upírska beštia,vieš to,však?" smial sa Azaki.
Kiyo otváral ústa,že mu niečo odpovie,no Azaki mu skočil do reči. Stále to robil.
"Počkaj! Nebodaj si sa zamiloval!" vykríkol Azaki nahlas na celú triedu. Hneď mu však úsmev na tvári zamrzol,pretože celá trieda sa otočila ku nim,prekvapene hľadiac striedavo na Kiya a Azakiho. Kiyovi to nepríjemne pripomenulo situáciu spred týždňa,kedy ho Azaki vytiahol von,hoci jemu samému sa nechcelo počúvať Azakiho narážky na jeho absolútne neromantickú povahu nestvorenú na lásku ku akejkoľvek živej bytosti. Sedeli vtedy v útulnom klube. Kiyo nechcel,hoci vedel,že keď si Azaki niečo vezme do hlavy,nemá šancu,lebo jeho stupeň tvrdohlavosti dosiahol snáď svetový rekord.



Posadili sa do najvzdialenejšieho kúta a Kiyo hneď zatiahol závesy na oknách,tak že dnu neprenikal ani najmenší kúsok svetla. Azaki sa tváril nespokojne,uvedomoval si však že i to je výhra,že sem Kiyo prišiel a že vlastne má byť rád.
Kiyo sa hral s malou kartičkou,ktorá bola položená na stole,prevracal ju medzi prstami a tváril sa znudene a otrávene.
"Kiyo,všakže?" podišlo ku nemu jedno dlhovlasé dievča,ktoré ešte predchvíľou stálo za barom.
"Čo chceš?" stroho sa spýtal Kiyo,ani na ňu nepozrel.
"Nevšimol si si že som sa ťa pokúšala pohľadom zvádzať?" s úsmevom sa spýtalo dievča.
"Nie. Ale všimol som si že na mňa hľadíš ako na dajaký svätý obrázok."
Azaki vybuchol smiechom.
"To nie je veľmi milé!"
"Prišla si za úplne cudzím človekom aby si mu povedala že sa s ním pokúšaš,našťastie neúspešne,nadviazať kontakt,ani sa nepredstavíš, to podľa teba milé je,hej?"
Dievča sa zamračilo.
"Takto veru žiadne dievča nezvedieš!"
"Kto povedal že chcem?"
"Si ... na chlapov!?" melodramaticky zvolalo dievča,až sa celé osadenstvo klubu prekvapene pozrelo na nich.
Kiyo zdvihol tvár a prenikavo na ňu pozrel. Na tvári dievčaťa sa zjavil červený rumenec.
"Ďakujem."
"J-ja,nechcela som ..."
"Myslím,že ak som na chlapov,už vonkoncom u mňa neuspeješ. Zbohom."
Dievča otváralo ústa že niečo povie,napokon však zrejme usúdila že túto bitku prehrala,zvrtla sa na opätku a zmizla za dverami.
"Vieš Kiyo,ty by si dokázal odplašiť i Frankensteina," so smiechom povedal Azaki.

A tak tu teraz Kiyo sedel čeliac pohľadom minimálne dvadsiatich ľudí. Azaki sa červenal.
"Ameo zamilovaný? Nemožné," ozvalo sa.
Azaki si vo svojom vnútri uvedomoval to isté,vedel že Kiyo a láska ku sebe pasujú asi tak ako oheň a voda a hoci sa to stále pokúšal zmeniť snahou nájsť mu malý flirt,pochopil že je to bez významu. Kiyovou jedinou vášňou bola krv. Bol to ten najviac hrdý upír akého poznal. Vlastne ich nepoznal veľa,pretože v Samatou veľa upírov naozaj nebolo a on za hranice príliš nechodil. Jeho rodičia boli veľmi váženými upírmi a tí mali dobré kontakty,preto vedel že časom sa to zmení a on bude ich následovníkom a prevezme po nich celý majetok vrátane vedenia firmy. Sám netušil ako to zvládne, pretože bol príliš detský a bezstarostný na rozhodnutia o závažných problémoch. Kiyo bol iný,bol stále vážny a príliš inteligentný na to aby sa s ním flákal po samých baroch a pomáhal mu dostávať dievčatá na kolená. Kiyo bol presne ten typ,ktorý by bol schopný dôležitých rozhodnutí s istotou,že budú správne. Azaki si to všetko uvedomoval, napriek tomu však stále chodil za Kiyom so žiadaniami o zabávanie sa s ním.
Kiyo nepovedal nič. Ani nemusel. Do triedy vošiel jeho nový učiteľ.
"Celý čas ťa zháňam!,Kiyo!" prehovoril hlasno.
"Poď sem dole, Kiyo,že ťa predstavím celej triede. Nech je to trochu slávnostné! Celý čas ťa zháňam!"
"Už ste to raz povedali,pán profesor." vyhlásil Kiyo,mysliac na to že to nebude ani trochu slávnostné,ba skôr smiešne a trápne. Profesor pôsobil dojmom vyšinutého blázna.
Profesor sa zatváril prekvapene,no potom si zrejme spomenul,že jeho študent má zrejme pravdu.
"Aha,áno." usmial sa a odhalil rad prekvapivo dokonalých zubov, "poď,musím ťa predstaviť triede,zlatíčko moje." dodal a schmatol Kiya za ruku. Ten na profesora zarazene pozrel.
"Kedy sa ma prestanete dotýkať?"
Celá trieda sa zasmiala, profesor sa zakoktal.
"Zlatíčka moje!",začal profesor Jitsuyu, "dnes máme ale krásny,deň,všakže? Preboha!" vystrašene skríkol profesor po tom,čo blesk tesne minul vysoký zelený strom,pár metrov od hradu. Rozosmial sa. Zdalo sa však,že triede to smiešne nebolo. Nikto sa nesmial.
"Ale nie to som chcel. Predstavím vám vášho nového spolužiaka!" oslnivo sa usmial a pozrel na celú triedu.
Trieda bola veľká a preplnená študentami,či ľudí,či upírov. Nikto,okrem Azakiho sa už
neusmieval,každý sa tváril úplne nečitateľne,ba až odmerane.
"Ehm,no ... Čo také pochmúrne tváre? Snáď niekto nezomrel?" beznádejne pokračoval profesor a rozosmial sa na tom,čo práve povedal. Okrem neho tak však nikto nespravil,ba dokonca i Azakimu zamrzol úsmev na tvári. Niektorí dokonca prevrátili očami,inak v triede vládlo až nepríjemné ticho.
Kiyo stál dole vedľa profesora a pripadal si neskonale trápne. Rozhodol sa vziať situáciu do svojich rúk,nevšímajúc si neprestávajúci smiech toho blázna vedľa neho.
"Som Kiyo Ameo." dostal zo seba,vtedy sa však zasekol aj on. Čo viac mal povedať?
Profesor sa medzitým prestal smiať,po Kiyovej krátkej vete sa však rozosmial opäť a dokonca ešte hlasnejšie.
Azaki naznačil Kiyovi kývaním ruky nech tam nestojí a rýchlo si ide sadnúť vedľa neho.
Kiyovi netrebalo dvakrát naznačovať a razom bol pri ňom. Azaki sedel v pravom rade v strede,ešte s nejakým chlapcom,ktorý sa tváril tak,že vrazí päsťou profesorovi ak sa bude smiať čo i len desať sekúnd dlhšie.
"To je čo za idiota?" nahnevane sa spýtal Kiyo.
"Ach,no,on je taký. Stále taký bol. Ale inak je v pohode."
Kiyo pochyboval,no nepovedal nič. Vytiahol svoju pokrčenú knihu s nápisom "Kniha čítania,alebo ako hodno tráviť svoj drahocenný čas s noblesou" a ležérne ju buchol o lavicu.
Azaki si kúsol do jazyka a privrel oči. Ostatní,ktorí Kiya zbadali spravili to isté. Kiyo tomu neprikladal veľký význam,tu boli všetci divní. Vlastne už pochopil prečo je Azaki taký aký je a práve sa obával,že jeho psychika dopadne rovnako.
"Ki ... Kiyo!" zakričal mu do ucha profesor Jitsuyu. Kiyo nadskočil,nechápal ako sa profesor mohol dostať tak rýchlo ku nemu,keď ešte teraz sa dole zmietal vo vlastnom záchvate. V rukách držal jeho knihu a tváril sa tak,že sa už-už rozplače.
"Co je?" nechápavo sa spýtal Kiyo a pozrel na Azakiho,ktorý mal stále privreté oči.
"Co ... čo si s ňou robil?" spýtal sa profesor plačlivo.
"Spadla mi. A potom sa asi pokrčila v ..." začal Kiyo,Azaki ho však silno štuchol lakťom do rebier.
"A-ako si mohol?! Posvätné ... božské ... čisté ... a ty si to zničil!"
"Veď je to len kniha!" bránil sa Kiyo,vtedy však schytal ďalší štuchanec od Azakiho.
"L-len kniha?" hystericky zvolal profesor. Kiyovu učebnicu si pritisol na hrudník a s tým najšialenejším výrazom tváre aký kedy Kiyo videl,na neho pozrel.
Nič viac nepovedal,otočil sa a zamieril smerom ku dverám,nežne knihu hladkajúc a potichu niečo hovoriac sebe,alebo knihe,to nikto nevedel.
"Vitaj v tíme,kamoš!" potľapkal ho zozadu nejaký chlapec po pleci hneď čo profesor snahou o slušné zatvorenie dverí takmer rozbil polovicu steny.
Azaki sa rozosmial a s ňou pár študentov urobilo to isté.
"Akým omylom ten dostal licenciu na učenie? Čo to bolo?" spýtal sa Kiyo a stále nechápal.
"Nič. Toto robí stále. Vlastne už každý prežil ten pocit vrieskania jeho priveľmi nežného hlasu do svojho ucha pre "znesvätenie" knihy." povedal chlapec po Azakiho ľavej strane.
"Pre neho sú knihy dôležitejšie než čokoľvek iné." pokračoval Azaki.
"Jednoducho sme vedeli,že to príde." ozvalo sa niekde v triede.
"Ten sa tak skoro nevráti."
Kiyo sa však stále tváril zmätene,čoraz viacej si začínal myslieť že jeho rodičia ho neposlali do školy,ale do psychiatrického ústavu a pomenovanie "škola" slúžila iba ako,nie veľmi presvedčivá, zástierka.
 


Komentáře

1 AYAmee | E-mail | Web | 18. října 2008 v 15:23 | Reagovat

Ten učiteľ je úžasnýýý! Mám ho rada! Ale nie viac ako Kiya! Ozaj, Azaki tam predtým nebol, či hej? A počkať, on to teraz asi už nebude mať nahnuté s rodičmi, však nie? Ale tá milá teta Natsu tam bude, však? Alebo nie? Ok, nechám sa prekvapiť a nespoilerujem, veď i tina-chan prinajmenšom, ak nie milión ďalších ľudí s ňou, to číta, a neviem, čo presne sa zmení a čo zostane, tak nebudem predsa kaziť prekvapenia :)

2 tina-chan | E-mail | Web | 18. října 2008 v 18:07 | Reagovat

juchu! zase mi to zmazalo komentar...

takze... o com som pisala tu esej? :D asi toto ubde len skratena verzia... ahaa uz som si tak trochu spomenula....

ked skratim to vychvalovanie do nebies, kedze si nepatam presne frazy... poviem len: skvele, uzasne napisane! *thumbs-up*

Jeje! suhlasim s tym ucitelom! kniham by sa nemalo ublizovat!!! hehe :D ale je to mrte postavicka ten ucitelko! :D:D

inak... neviem, ci som to len nepostrehla, ale bude/bol niekde opis toho Azakiho? :D

PS: AYA-chan! prisny zakaz spoilerov! a Ty Myz-chan, taktiez! ziadne spoilerovanie!!! uaaa... teraz je tu dielma... chcem vediet ako to bude pokracovat... ale spoilery nechcem!!! uaaa... Myz-chan radsej rychlo pis!!! :D:D

3 Yamitsu | 18. října 2008 v 20:11 | Reagovat

Aya-chan,nie,Azaki tam nebol xD Vymenila som ho s Natsumi,vlastne tá tam neplánuje byť, bude tam iná hl.ženská postava,tá by sa mala objaviť v ďalšej,alebo až po tej ďalšej časti ^^ A to s rodičmi neviem,vlastne možno sa mi to ešte zíde,netuším xD Asi by som i vedela ako to tam vopchám,len trochu s iným koncom,uvidím xD

tina-chan, sankyuu! xDD

Ach,áno,ten učiteľ xDD Je haluzný,brala by som ho na výmenu s naším učiteľom literatúry o_O

Azaki ešte nebol opísaný,vlastne to dám ďalej,len nie tak okato napísané,ale skôr niečo na spôsob "Azaki si odhrnul z čela dlhé blonďavé vlasy", a tak xD Teda, Azaki je v mojich predstavách blond,hej xD To už mám presne premyslené,len musí dôjsť ku tej situácii! xDD

Moja múza sa na dnes zrejme vrátila z dovolenky,je dosť možné že niečo napíšem ešte i dnes ^^

4 AYAmee | E-mail | Web | 19. října 2008 v 23:40 | Reagovat

Počúvaj, Myzu-chan! Tvoja múza sa vrátila z dovolenky vtedy, keď aj moja? A nie je to nehorázne podozrivé? Podľa mňa sa dakam zašili spolu, tak, tak! Ale ja tú svoju múzu už nikam nepustím, potrebujem ju, nedokážem bez svojho Dominika žiť a kamoška sa v škole furt pýta: "A Adi, kto je to ten Dominik? Určite ďalšia imaginárna osoba, že?" A ja jej na to vždy: "Nerieš, Dominika radšej nerieš." Som fakt happy-hippo, že sa mi vrátil, by som nonstop písala, wrrr! Ale aj učiť sa, bohužiaľ, treba :) Tak snáď mi dovtedy múza nezdrhne, hlavne nech ju tá tvoja neláka :)

5 Yamitsu | 21. října 2008 v 16:21 | Reagovat

A Aya,na to niečo bude,lebo aj ja mám poslednú dobu nutkanie písať ako bláznivá,dokonca ma konečne napadol nápad na ... no vieš na čo,poviedka to nebude,nebude to ani novela,ani román xDDD A zahŕňa to všetko čo som tam chcela mať,ešte domyslím detaily a začnem písať...trochu som sa inšpirovala Death Note,teda hlavne Lightom,jedine tento môj Nathaniel bude ešte zlejší,hehe xDD No takže moja múza bude dajaké rozkošné bielovlasé dievčatko,teda ak nemáme múzy prežívajúce shounen ai xDDDD Treba ich držať od seba,lebo potom je zle,kašlú na nás xDDDD

6 AYAmee | E-mail | Web | 21. října 2008 v 19:24 | Reagovat

Takže ja mám Dominika a ty máš niečo na štýl Chouchou? Teda, nevravela so, že to aj diabolské môže byť, to rozkošné bielovlasé čudo, ale neviem, neviem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama