"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Curtiss Amerey (01)

12. listopadu 2008 v 23:00 | Yamitsu
Ok,zdá sa,že moja múza je na istý čas naspäť,takže kým ju mám,realizovala som sa na niečom novom, a konečne som tomu domyslela normálnu pointu,vlastne len tú prvú, koniec bude potrebné ešte doriešiť a či to vlastne bude šťastný koniec alebo nešťastný. Nechcelo sa mi rozmýšľať nad názvom,to mi nikdy nejde,a tak som to prosto pomenovala podľa hlavného hrdinu. Vlastne už tu nemám byť,nerozpisujem sa príliš,možno sa vyjadrím nabudúce. Tak zatiaľ ^^.

"Curtiss,zlatko?" ozvala sa Curtissova matka, Jacqueline z dolného poschodia.
Nikto sa jej neozval. Hodila utierku na kuchynskú linku,založila ruky a s nahnevaným výrazom tváre vybehla na tmavé poschodie a zastala pred dverami Curtissa.
"Curt,prosím ťa,odpovedz mi! Nech aspoň viem,že žiješ!"
"Žijem. A nie som hladný."
"Celý deň si nič nejedol! Ako môžeš tvrdiť že nič nechceš?" namietala Jacqueline,oprela sa do dverí a potiahla kľučku. Nič,zatvorené. Ani nečakala,že Curtiss nebude mať zamknuté dvere. Vždy sa zamkýnal a z izby takmer nevychádzal. Do školy dávno odmietol chodiť,normálne má ku nemu chodiť súkromná učiteľka,no tú ku sebe sotva pustí. Najskôr len raz za čas,kedy fakt nemá čo robiť,ale má náladu na učenie.
"Nechaj ma."



Jacqueline slzili oči,no nepovedala nič. Už dlhé roky sa pokúša presvedčiť Curtissa aby vyšiel von medzi ľudí,našiel si kamarátov,možno dievča a správal sa ako normálny tínedžer. Piatok a sobotu chodil von, tajil pred ňou známky, dokonca i tomu by sa potešila. Vedela však,že je to takmer nereálne - Curtiss bol chorobne uzavretý,žil vo vlastnom svete,nevychádzal z izby a keď aj,tak len keď ona bola v spálni a všade bolo zhasnuté a tma. Bol nadmerne háklivý na hluk a často bol chorý. Jacqueline sa s tým vyrovnávala len ťažko a často to pred svojími známymi tajila. O ničom im nehovorila, nedokázala však zatajiť fakt,že má syna,no nikto ani netuší ako vyzerá,kam chodí do školy a s kým sa kamaráti. Na nepríjemné otázky odpovedala, že Curtiss chodí do školy do zahraničia a takmer nechodí domov. Uvedomovala si,že táto vyhovorka jej naveky platná nebude.

Curtiss ticho civel do najvzdialenejšieho kúta svojej izby. Obklopovala ho tma, po zemi sa váľali snáď stovky kníh a papierov s kresbami alebo útržkami poviedok,ktorých pokračovanie ani on netušil kde hľadať. To bol dennodenný obraz jeho izby. A jeho činností. Takýto život mu vyhovoval a nechcel ho meniť. Na čo aj? Má všetko čo chce a nič viac mu netreba. Hoci si uvedomoval, že žije odlišným životom ako ostatní,no to bolo presne to,čo sa mu páčilo. Stále chcel byť iný ako ostatní, neznášal tie druhé osobnosti. Takmer každý človek ktorého kedy stretol,hoci ich nebolo veľa,mu po chvíli začal ísť na nervy a jeho spoločnosť otravovať. Rýchlo ho unavili hlúpe reči chlapcov,nehovoriac o smiešnom chichotaní dievčat, ktorých IQ dokopy by sa zrejme dalo spočítať na prstoch oboch jeho rúk. A možno len nestretol tú pravú osobu,s ktorou by sa dokázal porozprávať na vysokej úrovni. A možno takú osobu ani nechcel stretnúť. Ani sa nenamáhal takú nájsť. Taký bol,keď bol menší. Dnes mal už 17 a von nebol už dávno. Nezaujímalo ho to. Nechcel to spoznať. Spoločnosť - knihy,filmy,hudba a vlastná kreativita mu boli dostatkom.

Postavil sa a prešiel ku počítaču. Cestou sa vďaka tme potkol o dajakú z vecí váľajúcich sa po zemi,no už bol zvyknutý, preto to vzdal i s nadávkami. Svetlo z počítača mu vrazilo tváre ako facka a jeho oči,zvyknuté na tmu,prižmúrene hľadeli na logo Windowsu.
Myšou prešiel na ikonku svojho internetového prehliadača, dvakrát na ňu klikol a o chvíľu písal do riadku adresu chatu. Hoci tam nechodil často, považoval za zábavné čítať o čom sa rozprávajú iní.

Ahoj, prišla mu správa. Okamžite mu písalo dievča,s ktorým síce písal už dlho, hoci ho to nebavilo, nechcel jej to tak kruto napísať. A na druhej strane,nebolo úplne od veci mať aspoň najmenší kontakt so živou ľudskou bytosťou,ak teda nerátal svoju matku.

Zdravím.

Curt, musíme sa stretnúť!

Curtiss prevrátil očami. Zase je to tu. Nemožné,pomyslel si.

Nemám plány stretnúť sa s tebou, Amaya.

Ale píšeme už tak dlho - ja chcem! Vykašli sa na svoju agorafóbiu!

Agorafóbiu? No,bolo dosť možné že ju i mal. Hoci Amaya inteligenciou neoplývala, z jeho rozprávania stihla na to prísť i ona. Každý by na to prišiel,že má záporný,priam fóbický vzťah k okolitému svetu a ľuďom.

Ty to nechápeš...

Prídem k tebe domov!

Len to nie...

Keď boh rozdával milotu,zrejme si stál za dverami,Curt! Nevidíš aký je svet krásny?

Nie,nevidím.

Možno by ti nezaškodilo raz za čas pozrieť sa i von z obloka,čo na to povieš?

Pozrieť sa von z obloka? V tom zmysel nevidel.

Hovor si čo chceš - neprehovoríš ma k ničomu.

Dovoľ mi hádať - keď si bol dieťa, niekto ťa silno buchol do hlavy a tu máme výsledok. Mám pravdu,všakže?

Amaya, skonči s tým,lebo sa odhlásim.

Ale Curt! Je to pre tvoje dobro!

Curtiss rýchlo klikol na krížik v pravom hornom rohu a opäť zízal na farebné logo svojho operačného systému.

Postavil sa zo stoličky a prešiel k obloku. Aké patetické, pomyslel si Curtiss. Pootiahol záclonu,do izby vpustil ľahké svetlo, jeho odraz sa slabo odrážal na dávno neumytom obloku a na jeho očiach sa zjavovali odrazy stmievajúceho sa okolia. Čo tam môže byť? Určite nič pre neho.

Pohľad mu padol na zamilovaný pár na lavičke priamo pred ním. Znervóznel. Ruky sa mu začali potiť a kolená sa triasli. Cítil,ako sa mu zrýchlil tep srdca. Dýchal plytko,sekavo a veľmi rýchlo. Oči mu začali slziť a on mal pocit že jeho vnútro kričí. Chrbtom mu prešli zimomriavky,mal husiu kožu,telo sa vzpieralo. Strhol ruku zo záclony,akoby sa odrazu premenila na žeravú guľu a jeho to pálilo. Otočil sa chrbtom k oknu, trasúc sa sa zožuchol opierajúc sa o stenu na zem,mokrými rukami si objal kolená a sklonil hlavu. Hoci bolo leto a on mal na sebe tričko a bundu,bola mu hrozná zima, akoby sa len tak,naľahko oblečený hodil do snehovej prikrývky. A možno to bola len ním namýšľaná zima spôsobená pohľadom von. Vedel,že nie je schopný normálneho života.
 


Komentáře

1 Leen-chan | Web | 13. listopadu 2008 v 15:36 | Reagovat

Nie je ku Jacqueline hnusný? Chúďa jeho matka! No mne by jej bolo ľúto.

Tento chlapec mi pripomína niečo ako L alebo Lighta... no niečo podobné:)

Len chcem vedieť pokračovanie... vyzerá to byť na zaujímavý príbeh ^^

2 AYAmee | E-mail | Web | 13. listopadu 2008 v 16:38 | Reagovat

Jeee, ten chlap sa mi páči, Cuuuuuuuuuuuuuuuuurt! Chcem pokračovanie, kedy bude? Neposielaj svoju múzu preč, pretože Dominik ma práve dnes opustil, a to nám to ešte včera klapadlo, no dnes cez prestávku medzi dvojhodinovkou matiky len sedím nad papierom, napísala som asi dve vety, potom som si uvedomila, že Dominik zdrhol... keď nemôžem písať, aspoň chcem čítať a toto vyzerá brutálne, pretože ani len netuším, čo sa tam môže diať ďalej, nie je to priehľadné, to je aké skvelé, také niečo som už riadne dlho nečítala!

3 Yamitsu | 13. listopadu 2008 v 17:38 | Reagovat

Leen,do pekla,ty si odhalila moju tajnú múzu xDDDDDD Fakt,keď som myslela na Curtissovu povahu,tak som myslela na Lighta,zatiaľ tam tá veľká podoba bude zrejme len v inteligencii a vzťahu k ľuďom,no nespoilerujem,tak viac nepoviem xD

A to je hikikomori,netuším či vieš čo to znamená ^^ Prosto totálne odlúčenie od spoločnosti,ale totálne :) Hikikomori dokonca i vykonáva potrebu vo svojej izbe,myslím,že Curtiss je ešte ten lepší prípad. Curtissove správanie a reakcie som nabrala z bežného života hikikomori,absolútne vyhýbanie sa ľuďom,nezáleží od toho či je to matka,či nie :) Hoci nespráva sa ku nej milo,no on za to v podstate nemôže ... Bojí sa ľudí a otvorených priestorov... Pretože myslím,že Curtiss je trochu slabší odvar hikikomori :) Ak chceš v anime vydaní,checkni Welcome to NHK ...hl.hrdina je hikikomori :)

Aya, možno i dnes,neviem ako sa mi bude chcieť písať xD Pokračovala by som i včera,keď som už začala,no už som musela ísť het -.- Dúfam že mi múza vydrží,ide mi na nervy že každú chvíľu dakde zmizne keď mám ja náladu na písanie xDD

A arigatou, ja mám sama len približnú predstavu čo tam chcem mať,nemám domyslené detaily,no to sa spraví počas písania,ja stále keď píšem tak ma napadnú nové veci a príbeh som schopná zmeniť od základov ... no príbeh ku tomuto sa páči,tak hádam to i vydrží :)

4 Leen-chan | Web | 14. listopadu 2008 v 19:37 | Reagovat

Ja keď som to čítala, predstavovala som si toho Curtissa povahovo ako Lighta, no spôsobmi a výzorom ako L :) Spôsobmi myslím to Lovo autentické držanie telefónu, sedenie a tak :)

5 Yamitsu | 15. listopadu 2008 v 12:50 | Reagovat

Leen,no to je vlastne že ... Curtiss,hoci ešte som ho neopisovala,i plánuje mať čierne vlasy,vzhľadom k tomu že sa o seba moc nestará tak i "trochu" neupravené,teda strapaté. No oči som mu naplánovala na sivé xDD I oblečenie trochu pokrčené,teda fyzicky možno ako L...trochu...no ale teraz nie každý chalan kt má čierne strapaté vlasy a pokrčené oblečenie musí byť ako L xD A z Lighta má tiež trochu,zatiaľ zrejme tú inteligenciu a negatívny vzťah ku ľuďom,že sú zlí a tak,no to je zatiaľ tak ^^

6 tina-chan | E-mail | Web | 15. listopadu 2008 v 23:02 | Reagovat

ok, kedze mi to moj oslavny komentarik vymazalo tak si to zopakujem ale len v skratke:

kraaasne! ta jeho mama je ale divna ... klamat o vlastnom synovy?! ta skade spadla? ale pripomina mi tetu petuniu (hp)... nie su nejako vzdialene pribuzne?

ale mlady je super! hehe, jeho pristup k chatu je fascinujuci :D

a s kiyom (spravne som to napisala, ze??? dufam, ze som sa nesekla... to by bolo zleee) s kiyom sa stalo cooo?

7 Yamitsu | 16. listopadu 2008 v 0:08 | Reagovat

haha,že Petuniu xDD Nie,to tak nemá byť,Jacqueline je milá a zlatá, len chápeš, Curtiss je taký ... ééé,abnormálny,tak to povedzme xD a teda sa hanbí, veď vieš aký je dnešný svet,ťa odsúdi aj za najmenšiu hlúposť,obzvlášť tie tetky pletkajúce ktoré strkajú nos do všetkého a všetko prekrútia ... mne vlastne správanie Jacqueline nepríde také od veci xD

A nesekla som s Kiyom,v tom budem pravdaže pokračovať,len ma kopla múza na toto,zapisovala som si rýchlo prúd myšlienok a tak som to hneď začala i písať ^^

8 AYAmee | E-mail | Web | 16. listopadu 2008 v 0:22 | Reagovat

A mne tu niekto sľúbil, že ďalšia časť bude čo nevidieť, ja chceeeem!

9 Yamitsu | 16. listopadu 2008 v 19:44 | Reagovat

Aya,ehm no... raz bude! xDDDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama