"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Curtiss Amerey (02)

23. listopadu 2008 v 2:02 | Yamitsu
No,keďže AYAmee , spomínala na svojom blogu Low of Solipsism II, teda vskratke Death Note hudba a ja,ktorá na to už zabudla,si to pustila a začala počúvať dookola,ba dokonca i počas písania. A práve preto to dopadlo tak,ako to dopadlo! ^^ Vlastne sú tam dajaké drobnosti, možno tam zajtra niečo dopíšem alebo prepíšem,chápete, písať o jednej v noci a pričom vám tu hrá Low of Solipsism II a jediné čo vám chodí v hlave je Light zapisujúci mená do Death Note priam enormnou rýchlosťou,zmiešavané s oblbovaním Ryuuzakiho, že on sa učí,hoci v skutočnosti zapisoval mená do Death Note a miniatúrnu TV mal zastrčenú v obale na chipsy (úchylák L, napchať kamery do Lightovej izby úplne všade, ktovie čo všetko videl o_O Čo mi pripomína najúchylnejší anime pohľad aký som kedy videla a ten patril práve Ryuuzakimu,keď prvý krát videl Lighta - myslím v Death Note,prvom Rewrite - fakticky,boli tam len oni dvaja a keď sa tam zjavil Light, L vrhol po ňom pohľad typu "Hmm,tomu sa vraví úlovok! Poď chlapče, že ťa znásilním..."*nemravné myšlienky* - no vážne ^^). Už som ticho.
Poznámka na záver: trochu hororu (klasika - nemohlo by to byť NORMÁLNE ,aspoň jedna jediná vec,ale už ma poznáte),ale veď som pozerala Higurashi No Naku Koro Kai,čo je psychologické mysteriózne hororové anime a hrá mi tu Low of Solipsism,kde sa spieva "Kira",čo každý vie,že je od slova "Killer",takže i preto (vyhováram sa). Ale možno túto časť prerobím, nie som s ňou stopercentne spokojná a nejdem do hĺbky. A to mi vadí.







Upokojil sa. Ruky zaboril do čiernych vlasov,už i tak strapatých a neupravených. Zahľadel sa pred seba,hoci vďaka tme nič nevidel. V duchu si zanadával,vedel dobre,že takto to naveky nepôjde a raz tento "štýl" života pominie a čo bude robiť potom? Nebude sa pred svetom môcť skrývať naveky,to mu síce bolo jasné,no nechcel si to pripustiť. Ani si to nevedel predstaviť. Ešte chvíľu hypnotizoval očami čiernu tmu,až sa napokon nešikovne podvíhal a vliezol do postele,rýchlo sa skryť pod paplón.


Ešte si pamätal,kedy to začalo. Presne vtedy,keď Curtiss prvý krát odmietol ísť do školy a ostal celý deň doma. Na druhý deň vybuchol keď ho hneď ráno prišla zobudiť a zdvihla rolety na obloku. Do izby preniklo svetlo, Curtiss,akoby háklivý naň, sa rýchlo skrčil pod paplón a kričal na ňu. Potom opäť celý deň nevyšiel z izby. Hoci na ďalšie ráno sa pomaly došuchotal do kuchyne, nebolo to už také. Prestal chodiť s kamarátmi von,po škole hneď išiel do svojej izby a odtiaľ nevyšiel celý deň - a potom jedného dňa odmietol ísť i do školy. Bolo takmer nereálne rozprávať sa s ním.





Ráno ho Jacqueline zobudila klopaním na dvere. Jej hlas mu oznamoval,že ide do obchodu a zdrží sa. Nikdy to nevzdala a stále sa mu prihovárala,hoci len cez zavreté dvere a vravela mu,čo robí. Ale bolo to akoby sa rozprávala s bielou stenou. Bez odpovede.
"Keby ..." začala, "ale nič. O chvíľu som naspäť."
Počul,ako Jacqueline za sebou zabuchla dvere a v byte nastalo ticho. Curtiss dokázal počuť vlastný dych,rýchle bitie srdca. Prevalil sa na chrbát a prudko sa posadil. V jeho izbe bola stále tma,hoci si bol istý že za oknom je už svetlo, jeho zatiahnuté záclony mu neumožňovali vstúpiť a rozžiariť miestnosť. Denodenný stereotyp - prebúdzať sa do tmavého sveta. Každý deň.
Zosunul sa z postele dole, tak ticho ako len vedel otvoril dvere, akoby sa chystal niekoho špehovať, a nakukol do tmavej chodby. Prešiel ďalej,vkročil do dverí na pravej strane a ocitol sa v kuchyni. Potichu ďakoval, že jeho matka ešte nestihla zdvihnúť rolety a tak v miestnosti panovalo pološero.
Spravil si raňajky. Čo najrýchlejšie ich zjedol,popratal po sebe a opäť po špičkáč zaliezol do izby. Jeho paranoja udivovala jeho samého - nepomáhalo,že si vravel,že je v byte on sám a nikto iný.





Len čo za sebou zatvoril dvere, začul štrngotanie kľúčami v zámke vchodových dverí. Chrbtom opretý o dvere napäto naťahoval uši. Nepočul jeden hlas,známy hlas, no akúsi zmes dvoch ženských a jedného mužského.
"Nestihla som ráno upratať..." ospravedlňovala sa Jacqueline.
"V poriadku,Line,nám to nevadí - keby si videla náš dom! Jeden veľký neporiadok. Všade sa niečo povaľuje," povedala Georgienne,Jacquelinina stará známa. Curtiss ju hneď spoznal podľa vysoké hlasu, ktorý v ňom odmala vyvolával husiu kožu. Neznášal tú ženu,hoci už o nej roky nepočul.
"Len nedávno sme sa do toho domu presťahovali - rozumieš, kým sa všetko dá do poriadku," dodal Danniel. Georgiennin manžel.
"Ale moja izbička už je vyfarbená!" vykríkol detský hlas, ktorý Curtiss nepoznal. Asi už majú dieťa,pomyslel si.
"Pravdaže, ty máš byť prvoradá,však?" Jacqueline ju pohladkala po zlatých vlasoch a dievčatko sa na ňu usmialo.
Prešli popri jeho izbe do kuchyne. Curtiss ich viac nepočul. Sadol si na posteľ a začal čítať knihu. Po chvíli sa do jeho izby otvorili dvere. Do pekla, zabudol som v tej rýchlosti zamknúť.
Veľké zelené oči na neho upieralo blonďavé dievčatko,na tvári malo úsmev od ucha k uchu. Bolo oblečené do čiernych krajkovaných šiat a v ruke držalo čiernu plyšovú hračku. Jednoducho si sadla na koniec Curtissovej postele,stále sa na neho usmievala a hojdala nohami vo vzduchu.
"Ahoj, Nikto," povedalo dievča a nespustilo z neho zrak.
Curtiss na ňu vytreštil oči, pustil knihu na zem a objal si kolená.
Dievčatko chvíľu nevravelo nič,len sa na neho divne usmievalo. Keď zistila,že Curtiss sa nehrnie do odpovede, rozhodla sa prevziať iniciatívu sama.
"Ja som Angelle. Teší ma, Nikto."
Curtiss nechápal,čo to dievča má so slovom "nikto".
"Si nikto,však? Povedala to tvoja mama - spýtala som sa,kto je v tej izbe a ona povedala "Nikto". Potom odišli na balkón a ja som sa za ten čas prešmykla ku tebe."
Curtiss na ňu hľadel a nebol schopný slova. Bolo to dievča naozaj také hlúpe,alebo si z neho robilo srandu?!
"Odíď."
"To nie je veľmi milé!"
"Chcem byť sám."
"Vieš čo ja chcem?"
Na to,že to bolo malé dieťa malo podrezaný jazýček.
"Naozaj ma to nezaujíma..."
"Malo by. Týka sa ťa to."
"Nemožné."
Angelle sa postavila a opäť pozrela na Curtissa. Hračku pustila na zem.
"Chceš vidieť?"
"Povedal som,že ma to ... nezaujíma! Odíď!"
"Nezaujíma ťa,čo to je? Ani trochu?
"Ani trochu. Rob si čo chceš."
Angelle sa uškrnula, zdvihla hračku a vyšla z jeho izby.
"Ešte sa uvidíme..."
Curtiss pochyboval - nabudúce nebude taký nepozorný a zamkne dvere okamžite čo vojde do izby a nič ho pred tým nezdrží.
V kuchyni sa ozval krik a hlasný hrmot. Ženský hlas vrieskal, niečo tvrdo dopadlo na zem a za tým niečo ďalšie. Nevedel identifikovať,čo to bolo. Curtiss zaúpel. Naťahoval uši, či niečo začuje,niečo,čo by mu pomohlo chytiť sa niečoho. Nič.
Hlasný detský krik. Zapchal si uši, počul ho však i tak - čo sa to tam deje? Televízor zapnutý mať nemôžu, ten je na opačnej strane bytu. Srdce mu rýchlo tĺklo,mal pocit že mu vyskočí z hrude a zanechá za sebou iba prázdne miesto.
Ticho. Uvoľnil ruky a načúval. Žiadne zhovorčivé hlasy, žiadny smiech, žiadny dupot. Akoby sa čas vrátil a on bol opäť doma sám.
Nedalo mu to. Otvoril dvere,prešiel chodbou a do cesty mu vrazila Angelle. Slzy jej tiekli po tvári a šaty mala ochabnuté a viseli na nej ako handra. Akoby boli mokré.
Curtiss na ňu neisto spýtavo pozrel,no ona si len rukami pretrela oči a na to prst nasmerovala smerom do kuchyne. Curtiss sa nepomohol z miesta. Celé mu to prišlo zvláštne,ba priam až podozrivé. Čo sa to deje, spytoval sa sám seba. Cítil nepopísateľnú atmosféru. Akú nikdy predtým.
Curtiss ju pomaly obišiel a nazrel do kuchyne. Oblial ho chlad, srdce takmer nebilo a jeho oči vystrašene uprené na trojicu mŕtvych tiel pred ním. Po tvári mu stiekla slza, chcel vykríknuť,no nešlo to. Ruky zúfalo zaleteli do jeho vlasov, takmer si ich vyšklbol.
Hľadel do prázdnych očí svojej matky, zvyšní dvaja ľudia ho nezaujímali. Chcel sa pohnúť, chcel ku nej pribehnúť a silnou ňou potriasť, naivne dúfajúc že nie je naozaj mŕtva a toto celé je len zlý žart spôsobený tým malým dievčatkom. Nedokázal to,nohy mal ako z olova,len tam stál ako stĺp,slzy mu stekali po tvári. Pamätal si na svoje posledné slová,ktoré jej adresoval. Nechaj ma. Nechala ho.
Angelle...
Prudko sa ku nej otočil, surovo ju schytil za vlasy a potriasol ňou,akoby ona bola tou mŕtvou. Nekričala.
"Cítiš vôbec nejakú bolesť?!" vykríkol po chvíli Curtiss,stále ňou trasúc.
"Ako si to spravila? PREČO si to spravila?"
"Povedal si,že môžem robiť čo chcem," povedala posmešne Angelle, oči jej odrazu svietili na červeno a v pološere chodby vyzerali vražedne, "a nechaj ma."
Curtiss ju zdesene pustil a cúvol. Šokovane hľadel na ňu.
"T-ty ... nie si človek..."
"Curtiss,ty si nepamätáš! Alebo si zase raz nepočúval matku keď ti o tom rozprávala? Nikdy si ju nepočúval. Bol si hrozný syn. Vieš ako musela Jacqueline trpieť že ťa mala? Modlila sa pre to,aby si bol normálny a ako ostatný, no tolerovala ti to. Pretože ťa milovala a viď,ako si sa jej odplatil. Zabil si ju."
"J-ja nie... ! Buď ticho! To t-ty... Ty ... si celá od krvi, nie ja! A ... to nemôže byť..." Odrazu vedel,prečo jej šaty vyzerali ako mokré. Boli mokré.
"Drobnosť," povedala Angelle, stisla hračku,pozrela červenými očami na jeho ruky. Vzápätí sa na nich zjavila krv. Curtiss sa zdesene na ne pozrel. Prepadla ho panika. Toto je snáď nočná mora. Iba nočná mora. Zajtra sa zobudí, jeho matka mu oznámi že nikam nejde,pretože hladovať nehladujú, žiadna podozrivá rodina nepríde na návštevu a on nebude šklbať vlasy štvorročnému dievčatku s anjelským menom. Bolo by to však príliš krásne na to,aby to mohlo byť pravdou.
Zosunul sa k zemi a skrčil sa. Ešte raz vrhol pohľad na mŕtvu matku a jej dvoch známych v kuchyni. Teplé slzy mu stále stekali po horiacej tvári. Krvavé ruky si utrel do trička,no stále na nich ostali červené stopy.
"Curtiss,ktorého som poznala ja, by sa na tom smial. Bol lepší než ty. Ale nemyslím si,že bola chyba spoznať ťa - aspoň som sa zabavila!"
"Ty...," hlasno zanadával na jej adresu,hoci nerozumel jej slovám a Angelle sa zatvárila zabavene. Vytiahla z vrecka maličké hodinky.
"Už budem musieť ísť. Postaraj sa tu o to. Alebo - oni sa postarajú o teba," chladne sa zasmiala, otočila sa a zašla za roh. Buchnutie vchodových dverí však Curtiss nepočul.
Na ulici sa ozvali policajné sirény. Curtiss precitol. Nemohol sa nechať chytiť. Síce nespravil nič zlé, no kto by mu uveril? Príbehu o dievčati s anjelským menom a červenými očami ktoré ani nevedel ako zabilo jeho matku a svojich rodičov? Nie, mali by ho za blázna. Čo bolo silnejšie,či komplexy z ľudí a vonkajšieho priestoru,alebo strach z chytenia. Nemohol sa nechať chytiť. Nie,musí vyhľadať to dievča a ... A nevedel čo. Pomstiť sa. Nemôže to nechať takto.
Sirény neutíchali. Podvíhal sa zo zeme,vtrhol do izby a schmatol do ruky čiernu bundu s kapucňou,ako jednu z vecí povaľujúcich sa na zemi.
Okno v obývačke bolo na strane oproti hlavnej ceste. Jeho jediná nádej,ak nie takto,nijak.
Otvoril okno, hlava sa mu zatriasla a ruky opäť potili. Ako minule. Slza mu opäť stiekla po tvári. Posadil sa na parapet, pomocou rúk sa presunul ku vysokej hrubej,no za to labilne vyzerajúcej rúre. Čerstvý vzduch priamo zvonka naposledy dýchal,ani si nepamätal.
Pošmykla sa mu noha, stratil rovnováhu. Padal dole,no nedopadol na zem.
Tma, pocit akoby ho niekto niesol. Chcelo sa mu vracať, bol napätý a jeho myseľ a rozum protestovali. Možno tak vyzerá istý spôsob smrti,pomyslel si. Čakal na tvrdý dopad,ten však neprichádzal. A ani neprišiel.

(Rada vás nechám tak týždeň v nevedomosti)

 


Komentáře

1 Leen | Web | 23. listopadu 2008 v 10:54 | Reagovat

AAAA! Prečo je to také krátke? *predýchava*

Neznášam to dievča :<

2 Yamitsu | 23. listopadu 2008 v 16:13 | Reagovat

Krátke? xDDDD A ja som si myslela že to som sa ešte rozpísala a že to JE dlhé xDD No,nepíšem päťsto stranovú knihu xDD Ale moja múza sa vrátila, takže MOŽNO dačo napíšem i dnes,neviem xD No skôr k tomu druhému, do toho som už dávno nepozrela xD

3 Leen | Web | 23. listopadu 2008 v 16:48 | Reagovat

Ja by som to obyčajne tiež považovala za dlhé, keď som si to zbežne prezrela, ale a) mám dnes náladu "chcem čítať!" (asi preto som aj začala čítať Claymore, prečítala som 1. volume a je to super! prečítaj si ;) b) nejak mi táto časť rýchlo plynula, asi za minútku (preháňam, ale som blízko xDD) som ju prečítala :)

4 tina-chan | E-mail | Web | 23. listopadu 2008 v 18:42 | Reagovat

WOW!!! ta mala je skvela :D ... zaujima ma kto v skutocnosti je :D ... ale tipujem ze curtissovi sposobi este "zopar" problemov :D

tyzden? myz-chan to nemozes!!!... i ked cez tyzden nedstiham az tak chodit na blogy... ale i tak... to budem fakt zit ze v podnelok kvoli vkg, v utorok mozem umriet... v stredu ide house a kosti, to bude jediny ciel preco prezit utorok, potom svrtok nic a v piatok japoncina, a stretko s kamoskami a niekedy cez vikend pokracovanie Curtissa... to nemozes.... *fnuk* prosiiiim nie.... :D

hehe :D ...kde najdem tu tvoju muzu?, mam v plane ju podplatit nech ta "napada" castejsie :D

5 Yamitsu | 23. listopadu 2008 v 19:15 | Reagovat

Uff,Claymore,Leen,čítať najskôr určite nebudem,skôr si pozriem anime xD Mangy čítam iba hororové - Higurashi,Doubt, Dawn Tsumetai Te ... a tak xD Nebaví ma čítať "normálne" mangy ... iba ak ma fakt dorazila anime,napríklad Death Note manga,alebo Vampire Knight je PERFEKTNÁ manga,radím prečítať ^^ A Kuroshitsuji tiež, lebo k anime je ťažko sa dostať a pozdáva sa mi to xD Ale najlepšia manga je Vampire Knight,ani to nie je dlhé,hoci sa to postupne vydáva - 45 kapitol (no,fakt to nie je také dlhé,za jeden deň bez problémov - sama som to tak spraktizovala xDD)

tina-chan,to ten Curtiss je taký zaujímavý,alebo čo? xDDDDDD Ale najskôr to nebude o týždeň,bude to skôr, mám múzu a normálne sa mi chce písať, i predchvíľou som otvorila word že idem písať tuto Curtissa,tak možno ... dnes,zajtra? xD

Inak dej tomu plánujem robiť krásne domotaný,dúfam že sa mi to podarí vystihnúť a domyslieť viac dej.línii,nie len jednu xD A oficiálne oprávnene to budem môcť volať román,haha xDD A je dosť možné že to bude mať i druhý diel xD Ak sa tuto slečne bude chcieť ... no pri myslení kým som sa nechala inšpirovať na charakteristiku Curtissovej povahy xDD Teda,som si povedala že keď sa naučím kresliť tabletom chcem nakresliť "promo",jednu polovicu obrázku bude Curtiss s nie príliš prítomným výrazom tváre a na druhom bude mať zákerácky úsmev a červené oči,presne tak to plánujem,no,dúfam že to bude čoskoro xDDDD

Moju múzu nepodplatíš, ona skáče od radosti keď je ďaleko odo mňa xDDD Vyčerpávam ju veľmi xDD Asi preto stále chodí ku Ayinmu Dominikovi,pre dajaké potešenie alebo čo,lol xDDDDDD

6 AYAmee | E-mail | Web | 23. listopadu 2008 v 22:35 | Reagovat

Krátke to rozhodne nie je, no Myz-chan je aká mrcha, že týždeň?! ^^ Ale ja si počkám, som zvyknutá čakať :)

7 AYAmee | E-mail | Web | 23. listopadu 2008 v 22:35 | Reagovat

Aha, chutný des! ^^

8 Yamitsu | 24. listopadu 2008 v 15:31 | Reagovat

Aya,žiadny týždeň, to boli vyhrážky do blba ^^ Zrejme xDD Múzu mám,tak ... xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama