"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Curtiss Amerey (03)

24. listopadu 2008 v 15:30 | Yamitsu
Nebol to týždeň,bol to jeden deň,no ak mám múzu a viem o čom chcem písať,tak potom neviem prečo nie ^^

Prudko sa posadil. V očiach mal zahmlené, no rozoznával malú tmavú miestnosť, posteľ na ktorej ležal,prikrytú hnedou chlpatou prikrývkou. Bol zmätený a mal pocit,že hlava mu praskne,tak ho bolela. Snívalo sa mu to? Alebo čo to malo znamenať?
Nasilu ostril zrak. Tú miestnosť nepoznával - toto určite nebola jeho izba,ani hocijaká iná miestnosť v ich byte. Ležal na starej kožušinovej posteli, steny boli drevené a len jedna malá diera sa v nich črtala, najskôr pre funkciu vetrania a vpúšťania svetla. Vedľa postele nakrivo stál drevený stolček s popolníkom, o stenu sa opieralo hocijaké staré hrdzavé náradie, oproti nemu bola vysoká skriňa s drevenými poličkami a na nich samé staré haraburdy. Papiere, súčiastky, staré gumy a samý prach. Naposledy sa tu upratovalo zrejme pred desiatimi rokmi. Na vešiaku pri chabých dverách bola zavesená jeho bunda a tričko. Ani by si nevšimol,že ho nemá.



Nerozumel tomu. Nerozumel ničomu, čo sa stalo,čo sa deje a čo sa stane. Nič nedávalo zmysel, ako svet zničili svetové vojny,jemu ho zničili asi dve hodiny. Pred dvoma hodinami ešte ležal vo svojej posteli a čítal knihu,alebo sa ešte len prebúdzal. Ak tu neleží dlhšie - ktovie ako dlho tu bol. A teraz tu sedí na starej posteli, hlava sa ide rozletieť na dve, je mu zima a čumí do drevených stien.
Opatrne sa postavil, a siahol na tričko. Podlaha pod jeho váhou zavŕzgala. Obliekol sa, bundu schytil do ruky a pootvoril dvere. Nakukol cez maličkú škáru. Registroval drevený stôl so stoličkami, kuchynský pult, rovnaké okná ako v "izbe" v ktorej práve bol. Všetko vyzeralo labilne a ponuro. Akoby sa vrátil v čase, do dajakých storočí sedemnásteho alebo osemnásteho. Myseľ sa vzpierala. Také niečo predsa nie je možné.
Dvere v druhej miestnosti zaškripotali a on cítil chladný prievan na svojom tele. Zároveň sa v miestnosti rozľahlo niečo voňavé. Jedlo. Vtedy si uvedomil,že je hladný.
"Vidím, že si už vstal. Konečne. Poď sem, najedz sa. Nehryziem," ozvalo sa. Hlas určite patril starej žene. Pravdepodobne majiteľke "domu". To by sa i hodilo. I tak mu nešlo nič do hlavy.
Otvoril dvere. Nemýlil sa, ku kuchynskému pultu práve prechádzala stará zhrbená žena, oblečená do akýchsi starých chudobných handier. Sotva sa to dalo nazvať pravým oblečením.
"Trvalo ti,kým si sa zobudil. V dedine som ťa ešte nevidela."
"J-ja ne-viem a-ako..."
"Nemusíš rozprávať. Stále vyzeráš vyčerpane. Sadni si a jedz."
Curtiss neisto vstúpil dnu, rukami si objímal ramená. Nevedel, prečo ju počúva a ide priamo ku nej. Asi v ňom nevzbudzovala dojem dajakej psychopatickej vrahyne s červenými očami. V mysli sa zasekol - ani to malé dievčatko nie.
Pomaly si sadol ku stolu. Labilné stoličky v ňom nebudili dôveru, sedel opatrne a snažil sa nehýbať. Žena pred neho položila tanier. Curtiss chvíľu pozeral na ňu,no nezdalo sa, že by mu venovala veľkú pozornosť. Vyzerala ako žena,ktorá si toho odžila naozaj veľa a nezdrvil ju ani ťažký osud. Teraz ľahostajná voči všetkému a každému.
Pozrel von z obloka. Všetko biele. Sneh. Chápal ešte menej.
"A-ako som sa sem dostal?"
"Mňa sa nepýtaj. Našla som ťa na okraji lesa. Nebol si pri vedomí. Zľutovala som sa nad tebou a priniesla ťa sem."
"Na okraji lesa? Ale veď ... to nie je možné!"
Žena uprela pohľad na neho.
"Vravím len to,čo som videla. Mal by si robiť to isté," opäť sa k nemu otočila chrbtom, "odkiaľ si?"
"Ja ... z Kinetonu."
Žena na neho opäť pozrela.
"Kineton? Chlapče, ty niekde spadol na hlavu, mám pravdu?"
"Nie! Ja som z Kinetonu! To je na juhu Anglicka!"
Žena rýchlo odvrátila zrak.
"Anglicko? To nikto nepozná."
"Čo? Robíte zo mňa blbca?"
"Chlapče, nevyskakuj veľmi. Je mojou dobrou vôľou že som ťa zobrala. Inak si práve mohol ležať niekde v lese roztrhaný vlkmi na franforce."
"P-prepáčte. Ja len že ... Kde vlastne som?"
"V Arrieme."
"To je kde?"
Žena sa zatvárila podozrivo.
"Nevieš? Našla som ťa pri lese. Je to jediná cesta ako sa sem dá dostať. Musel si sem ísť zámerne. Pýtaš sa teraz kde to je?"
Curtiss hľadel na ňu ako keby nikdy v živote nevidel starého človeka.
"Ja som sem nešiel! Posledné,čo si pamätám je,že som sa snažil vyliezť z obloka. Pošmykol som sa. A spadol som. Tma a viac si nepamätám."
"V nebi rozhodne nie si. No k peklu by sa to prirovnať dalo," potichu,ako sama pre seba dodala stará žena.
Curtiss neodpovedal. Konečne chytil do ruky vidličku a začal jesť. Nebolo to také zlé.
"Ako sa vlastne voláš?" spýtala sa žena,keď sa zdvihol,aby odniesol tanier na kuchynský dres.
"Curtiss Amerey. Môžem sa niečo spýtať?"
"Pravdaže."
"Ako ... ako dlho som tu?"
"Týždeň. Približne."
"Týždeň?!"
Nevedel,čo si má myslieť. Nočná mora,ako zlý sen. A pritom vedel že je to realita. Ale je niečo takéto vôbec reálne?
"Máš ku komu ísť?"
"Nie! Vravel som,že netuším ako som sa sem dostal,kedy, a prečo. Nič neviem,ničomu nerozumiem!"
"Choď si ľahnúť."
"Ja nepotrebujem spánok! Potrebujem rozumieť!" kričal Curtiss.
"Ukľudni sa, chlapče. Skús sa ísť von prejsť. Možno na niečo prídeš."
Curtiss zbledol.
"V-von? Nie,nie,ja nemôžem ísť von!"
"Uvedom si,že naveky tu nebudeš môcť ostať. Ty nie."
Curtiss nerozumel posledným slovám,prečo on nie, no nereagoval.
"Budeš musieť odísť. Lepšie si to tu prezrieť teraz,kým si tu,ako potom."
"Ja nemôžem ísť von," opakoval, "ja mám strach...bojím sa... sú tam ľudia...a...a..."
Curtiss cúvol do rohu.
"Si v poriadku?"
"Ako by som asi mohol?! Netuším kde som, v akej dobe..."
Napadlo mu niečo. Šialená teória,no bol zúfalý.
"Možno som cestoval v čase! Áno,preto to tu vyzerá tak biedne a zastaralo, Anglicko nepoznáte lebo žiadne ešte nebolo... Aké storočie je toto?"
"Dvadsiate prvé," žena nadvihla obočie.
Curtiss vytreštil oči. To ho načisto odzbrojilo. Cestovanie v čase to teda nebolo. Zomrieť nezomrel. A doma tiež nie je. Čo sa to,do pekla,deje?!
"Vravel si,že máš strach z ľudí?"
"Tak nejako."
Žena sa zatvárila zaujato. Curtiss nerozumel tomuto náhlemu záujmu.
"Takže preto je taký..." vravela žena sama pre seba,akoby tam bola sama a nikto iný, no odrazu nabrala prítomného ducha a zvýšila hlas "musíš s tým bojovať."
"Ako?"
"Spočiatku chodievaj von v noci. Potom za šera. V čom pramení tvoj stav?"
"Neviem. Naraz sa to stalo."
"Pred štyroma rokmi? Približne?"
Curtiss sa zamyslel.
"Áno. To by mohlo byť. Ale odkiaľ to viete?"
Žena neodpovedala.
"Čakajú na teba ťažké časy. Nepodceňujem ťa,no budem prekvapená ak sa ešte niekedy vrátiš domov."
"Čo? Prečo?"
"Nebude to dlho a zistíš. Nenechá to tak."
"Ale kto?"
"Dosť bolo. Musím ísť nazbierať drevo. Inak večer premrzneme do kostí. Nič ti nepoviem," dodala,keď videla,ako Curtiss už otváral ústa že niečo namietne.
Vyšla z domu a zanechala Curtissa tam.
 


Komentáře

1 Leen | Web | 24. listopadu 2008 v 20:16 | Reagovat

To mi je podozrivé... tá žena toho nejako veľa vie... napadlo mi, že by mohol byť v nejakej inej dimenzii, pretože v trištvrtina dobrodružných anime sú iné dimenzie :)

Bwt, nechytila ťa dnes zasa myšlienka? Že by si ďaľšiu časť napísala ^^

2 Leen | Web | 24. listopadu 2008 v 20:16 | Reagovat

*v trištvrtine (niekto nevie písať)

3 AYAmee | E-mail | Web | 24. listopadu 2008 v 21:17 | Reagovat

Jééééééééééééééé, tak nie ste zlá, slečna Myz-chan! Teším sa zprítomnosti vašej múzy. Hoci ja som dnes poslala Dominika do čerta, otravuje ma len vtedy, keď sa mám učiť, keď mám povinnosti. Tak som ho poslala kade ľahšie, stavím sa, že bude teraz dlho urazený, nech je! Bodaj by mu to vydržalo aj týždeň, mám veeeľkú písomku z dejáku a miesto učenia sa tu zabávam s Curtissom! Vravela som, že sa mi tá poviedka-či-čo-to-je-za-žáner páči? Je to hrozne tajomné, to je dobrý ťah, ja neviem zachovávať vo svojich dielach nádych tajomna, všetko vyklopím hneď a človek nemá čo čakať... Ale toto sa mi páči, vyzerá to na samé prekvapenia a zauzlenú pravdu :D Inak som si myslela, že fakt cestoval do toho stredoveku, veď je to tvoja naj doba obľúbená :D

4 Yamitsu | 24. listopadu 2008 v 21:43 | Reagovat

Leen,no,nepotvrdím ti to,ani nepopriem xD Uvidíš :)

Mám sto chutí písať,dnes som napísala len pár slov ku tomu druhému, ale tuším idem i toto ... uvidím, možno zajtra bude štvrtá časť,ako sa mi bude chcieť a uvidíme podľa dĺžky xD

Aya, no dúfam si mu povedala,nech nechodí za mojou múzou, lebo ja ju potrebujem! xDDDD A nie som zrovna romantická duša čo sa písania týka,chápeš čo tým myslím xDDDDD

Áno,tajomné,aj mne je divné že mi tá tajomnosť zatiaľ vychádza xDDD Vravím,toto chcem spraviť kvalitne domotané a fantastické a hlavne to má mať viacej dejových línií. Chcem riešiť Curtissovu situáciu,potom sa povenujem i tej Angelle a čo to vlastne je zač ^^ A rovnako toto je len prvá línia,ak sa to tak dá nazvať,bude to mať i druhú a rovnako silno uvažujem aj nad druhou časťou xDD Len vymyslieť niečo domotané!

Hej,stredovek,no,žiadny stredovek sa nekoná ^^ Cestovanie v čase mi prišlo o ničom a fádne, tak som si vymyslela niečo iné,možno trochu blbé,ale neriešim xDDD

5 Yamitsu | 24. listopadu 2008 v 21:46 | Reagovat

Ozaaj,Aya, som po videní VKG ôsmej epizódy ... chystaj článok s druhým infarktom xDDDDDDDDDD

6 AYAmee | E-mail | Web | 25. listopadu 2008 v 18:42 | Reagovat

Provokatééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééér! o.O ^_^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama