"He's as blind as... err... someone who doesn't see very well."

Curtiss Amerey (05)

29. listopadu 2008 v 16:54 | Yamitsu

V skutočnosti mám už napísané i ďalšie pokračovanie, no páčilo sa mi to seknúť v tom momente a tak sa trochu postarať o napätie (priam sa v tom vyžívam). A hoci tá ďalšia časť nie je dlhá,priam krátka,i tam sa mi pozdáva to krásne zakončenie a keďže sa mi to s takými koncami páči, nedopíšem tam nič a počkáte si ^^ (to bude zajtra,alebo až v pondelok,ako sa mi bude chcieť,hehe) Mám pocit,že každým dielom to viac a viac zamotávam a žiadne vysvetlenia xD


Išiel asi päť minút. Okolo neho sa mihali len malé domčeky, takmer navlas rovnaké ako jeho hostiteľky a na uliciach nikto. Pravdepodobne potreboval zájsť hlbšie do dediny, najlepšie na námestie,ak tu dajaké bolo, kde budú samé obchody a krčmy. Tam určite niekoho stretne. A možno to takto bolo lepšie, pomáhalo mu to prispôsobiť sa okolňajšiemu svetu. Pomalým dýchaním sa snažil ukľudňovať,no kráčal rýchlo. A chcel to už mať za sebou, prial si,aby už sedel na posteli a preberal si nové veci. Bol si sebou tak istý.

Začalo snežiť. Malé padajúce vločky na jeho vlasoch kontrastovali s ich farbou a zároveň takmer splývali na jeho bledej pokožke.
Zabočil za roh. Len pár centimetrov od neho sa niečo mihlo, zľakol sa a padol na zem. Ruky sa mu zaborili do vrstvy snehu. Zároveň to isté spravilo krátkovlasé dievča priamo pred ním. Narazili do seba, asi vychádzalo z dverí v momente čo on bočil za roh. Z ruky jej vypadol veľký kôš s oblečením,vo vzduchu sa prevrátil a so žuchnutím spadol na zem.
"P-prepáč," začal Curtiss,jednou rukou sa podopieral a druhou oprašoval zo seba sneh, "nevidel som ťa."
Postavil sa, zdvihol kôš zo zeme, upravil ho a i z neho oprášil sneh,no keď ho chcel podať dievčaťu,zasekol sa. Dievča na neho vyvaľovalo oči, v ktorých sa zračil - možno to bol strach,možno prekvapenie, možno ľútosť - ústa malo pootvorené a už-už sa jej takmer spustili slzy.
"Prepáčte! Ja som vás nevidela,prepáčte mi to! Naozaj som nechcela! J-ja za to môžem, ja! Spravím čo len budete chcieť, len mi prosím vás,neubližujte!"
"Čo? Ja ... ublížiť ti?" Curtiss hľadel na dievča, úplne vyvedený z rovnováhy. Nechápal, o čom to dievča rozpráva,dokonca ani to,prečo mu vyká. Hoci tu stretol len dvoch ľudí, jeden bol zvláštnejší než druhý. Len on si pripadal ako dajaký beznádejný hlupák.
"Odpustite mi!"
"Ale ja..."
Curtiss zamrzol uprostred vety. Dievča už nesedelo,ale kľačalo pred ním a silno plakalo.
Zohol sa ku nej a pozrel jej do tváre.
"Amelia, kde toľko trčíš... " ozvalo sa z dverí z ktorých práve vyšlo dievča. Zjavila sa v nich vysoká žena,už na pohľad veľmi chudobná, a práve neveriacky hľadila na scénu,v ktorej sa Curtiss skláňal nad plačúcim dievčaťom, najskôr jej dcérou, s košom v ruke, a dievča na kolenách hlasno plače. I ona otvorila ústa a neveriacky hľadela na Curtissa.
"A-Amelia! Čo to robíš? Prepáčte,p-p-pane, ja ... vyhreším ju za to,potrestám ju, len nie..."
Curtiss zízal na ňu neschopný slova. Mal pocit,že každou minútou je to tu horšie a horšie a zvláštnejšie a zvláštnejšie.


"Ale ja netuším o čom hovoríte! Vy obe! O čo tu ide? Prečo sa ona ospravedlňuje ako bláznivá a vy tu na mňa vyvaľujete oči akoby ste nikdy nevideli živého človeka?!"
Amelia sa postavila a odbehla preč. Jej matka Curtissovi neodpovedala,len divne na neho hľadela. Stále.
Ešte chvíľu sa úpenlivo ospravedlňovala, až zabuchla dvere a nechala Curtissa s košom v ruke tam.
Nič mu nedochádzalo. Stále. Buď práve prežíval situácie nad ľudské zmýšľanie,alebo je vyslovene hlúpy.
Angelle. Náhle zobudenie sa tu. Stará žena. A teraz toto? Je to vôbec normálne?
Zaváhal - ísť ďalej, či sa vrátiť? Neprišiel na nič - okrem toho,že v tejto dedine sú samí blázni a on zase raz nepochopil, ale zároveň mal pocit,že dnes večer nevybaví nič. Absolútne nič,čo by mu pomohlo niečo vyriešiť. Na druhej strane mal trochu radosť za takmer žiadne stresovanie pri stretnutí so živou osobou - najskôr na to ani nemal čas a ani na to nepomyslel.
Položil kôš na zem pred dvere a nechal ho tam. Nebolo by najrozumnejšie zaklopať im na dvere - nie po tom predchvíľou. Rozhliadol sa. Na jeho strane stál dlhý rad ošarpaných obchodov, potraviny, záhradnícke potreby, apatieka, krčmy. V strede stála chabá fontána. Vlastne kedysi to bola fontána, dnes v nej nebola voda a bola úplne suchá. Pred ním sa týčila jedna vysoká biela budova,ako jediná vyzerala schopne a poriadne - predpokladal,že niečo ako mestský úrad - to by sa tak hodilo. Na druhej strane stál ďalší rad obchodov, zase potraviny, reštaurácia, zase krčma,a akési podivné obchody so súčiastkami a na poslednom,ktorý vyzeral najprostejšie registroval iba staré plagáty. Reklamy, najskôr. Nedalo mu to - ruky vopchal do vreciek na nohaviciach a rýchlo a nepozorovane prešiel na opačnú stranu námestia.
Stále snežilo. Odkedy vyšiel z hostiteľkinho domu prešli asi dve hodiny. Odhadoval tak deväť,až desať hodín.
Podišiel bližšie. Nemýlil sa - reklamy na obchody, cirkus v dajakej dedine Garienne, protézy doktora Verrnera. Prešiel pohľadom všetky, na jednom sa mu však pohľad zdržal dlhšie. Prečítal si ho celý, prezrel veľký obrázok. A odrazu,akoby jeho vnútro stratilo všetky orgány, cítil v ňom prázdno - nedýchal a napriek tomu tichu navôkol nepočul tlkot svojho srdca.
Musel si to prečítať viac krát. Dokonca mu napadlo, že tu zrejme rozprávajú dajakou inou rečou a slová majú pomiešané a to čo videl vlastne znamenalo niečo iné než to čo pochopil. Ale to bolo smiešne. Náhlu otrasenosť vystriedala zlosť. Začínal v ňom vrieť hnev. Mal sto chutí vybuchnúť a začať kričať na celé námestie že chce konečne pochopiť. Ironicky si však pomyslel,že ešte by niekto vyšiel a začal po ňom vyvaľovať oči rovnako ako tá žena. Vtedy tomu nerozumel, teraz len trochu - hoci to pochopil, zároveň mal pocit že chápe ešte menej.
Nahnevane strhol plagát zo steny obchodu, rozhodnutý ísť za starou ženou a prinútiť ju rozprávať aj keby mal použiž násilie,hoci sám vedel že tak ďaleko by nezašiel, keď z krčmy hneď vedľa vyšiel nahnevaný zákazník a začal po ňom kričať.
"Hej, chlapče! Čo to robíš? Trhať ten plagát je zákonom zakázané ..."
Curtiss k nemu otočil hlavu.
"Čo je zakázané?"
Muž ostril zrak. Potom nahlas zhíkol a rozbehol sa kade ľahšie.
Všetko nechal tak, nahnevane prešiel okolo krčmy ktorá nasledovala príklad známeho, všetci nahlas zhíkli, no vzhľadom k tomu že Curtiss bol von,len sa natlačili v krčme na seba a tvárili vystrašene.
Rozbehol sa naspäť, späť na miesto,kde to začalo.
 


Komentáře

1 Leen | Web | 29. listopadu 2008 v 23:48 | Reagovat

AAAA!! Čo tam na tom plagáte boloooo?? Napadlo mi, že je tam napísané WANTED! Curtiss Amerey xD Egghhm, som fakt trubka, no...

Mimochodom, nový design je p-r-e-n-á-d-h-e-r-n-ý :) cool xD

2 AYAmee | E-mail | Web | 30. listopadu 2008 v 11:30 | Reagovat

Asi by som mala len skopírovať Leenin komentár :D

3 Yamitsu | 30. listopadu 2008 v 18:07 | Reagovat

Haha,to WANTED nepotvrdím,ani nevyvrátim,uvidíte ;) Ale ešte si na objasnenie zrejme krásne počkáte, neviem ako to vymyslím - mám napísané,no rozmýšľam že pred to niečo dám a to to ešte viacej domoce xDD

A arigatou za pochvalu designu xDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama